Bazalkový olej je jeden z tých receptov, kde z dvoch surovín vznikne niečo, čo úplne zmení obyčajné jedlo. Sýto zelený, voňavý, s čistou bazalkovou chuťou — stačí ním pokvapkať cestoviny, pizzu alebo opečený chlieb a hneď je to iné jedlo. Práce je s ním len 15 minút a odmenou je fľaška, ktorá vonia ako talianske leto.
A najkrajšie na tom je, že sa nič nevyhodí. To, čo zostane po precedení v gáze, je hustý bazalkový pretlak. Ten zamrazím do formičiek na ľad a cez zimu ním dochucujem polievky a omáčky, keď je čerstvá bazalka drahá a nič moc.
Prečo bazalkový olej a nie pesto
Pesto je hutné, má v sebe syr aj orechy a hodí sa hlavne na cestoviny. Bazalkový olej je oproti nemu ľahký a tekutý — dá sa pokvapkať na čokoľvek, jedlo nezaťaží a nezakryje ostatné chute. Navyše z jednej dávky bazalky získate rovno dve veci: číry zelený olej do chladničky a pretlak do mrazničky.
Pomer je 1 : 2 — na jednu časť bazalky dve časti oleja. Vďaka tomu je olej naozaj sýty a zelený. Ak máte bazalky menej, pokojne dávku zmenšite, len pomer zachovajte.
Listy nemusíte prácne obierať zo stoniek. Mne stačí odstrániť tie najhrubšie spodné stonky, tenké vetvičky nechávam. Pri malom podiele stoniek to na chuti nepoznať — až keď je stoniek veľa, olej ide do trávovej horkosti a rýchlejšie stmavne.
Olivový olej vyberte taký, ktorý vám chutí aj samotný. Nemusí byť najdrahší, ale keď je zatuchnutý alebo príliš pálivý, bazalka to nezachráni.
Ako pripraviť bazalkový olej
Bazalku poriadne umyjeme a necháme odkvapkať. Odvážime si 250 g.
Dáme ju do mixéra a prilejeme 500 g olivového oleja.
Mixujeme dovtedy, kým nevznikne hustá zelená zmes bez väčších kúskov — má vyzerať ako smoothie. Chvíľu to trvá, buďte trpezliví.
Zmes prelejeme do hrnca a na sporáku ju za stáleho miešania zahrejeme na 60 °C. Teplomer sa naozaj oplatí — nad 80 °C už chuť ide do „vareného“.
Hrniec odstavíme zo sporáka a olej precedíme cez gázu alebo čistú utierku natiahnutú nad misou. Netlačíme, necháme odkvapkať samo.
Precedený olej necháme v chladničke pár hodín odstáť. Na dne sa usadí voda a jemný kal.
Číry olej zhora opatrne zlejeme do sklenenej fľaše či pohára, usadeninu na dne nepoužijeme. Skladujeme v chladničke.
To zliatie číreho oleja bez usadeniny vyzerá ako zbytočný krok navyše, ale robí veľký rozdiel — odstránite ním zvyšnú vodu z rastliny, olej je krajší a vydrží dlhšie.
Bazalkový olej vo fľaši
Bazalkový pretlak — bonus do mrazničky
V gáze zostane hustá zelená hmota, ktorá je stále plná chuti aj oleja. Rozdelíme ju do formičiek na ľad a dáme zamraziť. Kocky potom preložíme do vrecka alebo dózy a v mrazničke vydržia pokojne pol roka.
Cez zimu hodím jednu kocku do paradajkovej omáčky, do polievky alebo na koniec do rizota. Nie je to pesto — chýba tam syr, orechy aj cesnak — ale ako základ chuti funguje výborne.
Na čo bazalkový olej použiť
Na cestoviny — pokvapkať tesne pred podávaním, napríklad na špagety Amatriciana.
Toto je časť, ktorú netreba brať na ľahkú váhu. Bylinky naložené v oleji sú prostredie bez prístupu vzduchu a s nízkou kyslosťou — presne také, aké vyhovuje baktérii spôsobujúcej botulizmus. Pri domácich bylinkových olejoch preto platí:
Bazalkový olej skladujte vždy v chladničke, nikdy nie pri izbovej teplote — ani „len cez deň na stole“.
V chladničke ho spotrebujte do jedného týždňa.
Čo nestihnete, zamrazte v malých porciách — pokojne v tých istých formičkách na ľad ako pretlak.
Dôkladné zliatie číreho oleja bez usadeniny riziko výrazne znižuje, lebo z neho odstránite zvyšnú vodu.
V chladničke olej zhustne a môže sa zakaliť — to je normálne. Stačí ho nechať pár minút pri izbovej teplote a vráti sa do pôvodného stavu.
Bazalkový olej v kockách ľadu
Ako bazalkový olej obmeniť
Neónovo zelená farba. Ak chcete, aby olej ostal svietivo zelený aj po pár dňoch, bazalku pred mixovaním na 10 – 15 sekúnd ponorte do vriacej vody a hneď preložte do ľadovej. Potom ju poriadne vyžmýkajte. Farba vydrží oveľa dlhšie, chuť je o niečo jemnejšia. Ja to väčšinou nerobím, lebo mám radšej tú výraznejšiu chuť — a olej sa u nás aj tak zje skôr, než by stihol stmavnúť.
Iné bylinky. Rovnaký postup funguje s petržlenovou vňaťou, kôprom, pažítkou aj rukolou. Na jar skúste medvedí cesnak — je výrazný, tak dávku bylinky pokojne znížte na 200 g.
Cesnaková verzia. Do mixéra pridajte 2 strúčiky cesnaku. Ak vás táto kombinácia láka viac, mám na ňu samostatný recept — letnú cesnakovú omáčku s bazalkou.
Pikantná verzia. Jedna sušená čili paprička pri zahrievaní stačí — pálivosť sa do oleja pustí rýchlo.
Ako darček. Prelejte olej do malej fľaštičky s korkovým uzáverom a priložte kartičku s dátumom a odkazom, že patrí do chladničky. Pekne to zapadne medzi ostatné domáce jedlé dary.
Časté otázky
Musím bazalku pred mixovaním blanšírovať?
Nemusíte. Blanšírovanie je finta na farbu, nie na chuť — bez neho je bazalkový olej dokonca výraznejší. Zelená farba len drží kratšie, čo pri týždňovej spotrebe nevadí.
Prečo sa zmes vôbec zahrieva?
Teplo pomôže vytiahnuť z listov farbivo aj arómu do oleja a zároveň zmes lepšie pustí olej pri cedení. Bez zahriatia je výsledok bledší a menej voňavý.
Koľko oleja z dávky zostane?
Z 500 g oleja získate približne 350 – 400 ml hotového bazalkového oleja. Zvyšok zostane v pretlaku — a ten neprichádza nazmar.
Dá sa bazalkový olej zavárať do špajze?
Nie. Domáce bylinkové oleje sa neskladujú pri izbovej teplote. Chladnička na týždeň alebo mraznička na dlhšie — iná bezpečná cesta nie je.
Bazalkový olej
Sýto zelený bazalkový olej z čerstvej bazalky a olivového oleja. Len dve suroviny a 15 minút práce. Skvelý na cestoviny, pizzu, focacciu aj opečený chlieb — a z toho, čo zostane v gáze, je bonusový bazalkový pretlak do mrazničky.
Bazalku poriadne umyjeme a necháme odkvapkať. Odvážime si 250 g.
Dáme ju do mixéra a prilejeme 500 g olivového oleja.
Mixujeme dovtedy, kým nevznikne hustá zelená zmes bez väčších kúskov — má vyzerať ako smoothie.
Zmes prelejeme do hrnca a na sporáku ju za stáleho miešania zahrejeme na 60 °C. Nad 80 °C už chuť ide do „vareného“.
Hrniec odstavíme zo sporáka a olej precedíme cez gázu alebo čistú utierku natiahnutú nad misou. Netlačíme, necháme odkvapkať samo.
Precedený olej necháme v chladničke pár hodín odstáť. Na dne sa usadí voda a jemný kal.
Číry olej zhora opatrne zlejeme do sklenenej fľaše, usadeninu na dne nepoužijeme. Skladujeme v chladničke.
Zvyšok bazalky z gázy rozdelíme do formičiek na ľad a zamrazíme — cez zimu ním dochutíme polievky a omáčky.
Video
Poznámky
Skladovanie: Bazalkový olej patrí vždy do chladničky, nikdy nie na izbovú teplotu.Spotrebujte ho do jedného týždňa, zvyšok zamrazte v malých porciách. Domáce bylinkové oleje sa nezavárajú do špajze. Ak chcete žiarivo zelenú farbu, ktorá vydrží dlhšie, bazalku pred mixovaním na 10 – 15 sekúnd ponorte do vriacej vody, hneď preložte do ľadovej a poriadne vyžmýkajte. Chuť bude o niečo jemnejšia.Z tejto dávky získate približne 350 – 400 ml hotového oleja.
Ak recept vyskúšate, budem rada, keď ho dole ohodnotíte hviezdičkami a napíšete, ako dopadol. Pomôže mi to aj ostatným, ktorí sa naň chystajú.
Olivová pasta s pečeným cesnakom, sušenými paradajkami a pistáciami je nátierka, ktorú mám doma prakticky stále. Je slaná, hutná a voňavá — niečo medzi provensálskou tapenádou a talianskou olivovou nátierkou, ale s vlastnou chuťou vďaka pečenému cesnaku a pistáciám. A hlavne: je to len 10 minút práce, zvyšok za vás urobí mixér a rúra.
Robím ju vždy zo 120 g olív a od toho odvodzujem všetko ostatné. Je to pomer, ktorý mi po niekoľkých pokusoch vyšiel najlepšie — dosť cesnaku na to, aby bol cítiť, dosť paradajok na sladkosť, a kapary len toľko, aby pichli.
Pomôcky:
mixér alebo vysoká nádoba na tyčový mixér
alobal a malý plech na pečenie cesnaku
silikónová spatula
pohár alebo dóza na odloženie
Čo budete potrebovať (na 120 g olív):
120 g olív bez kôstky — čistá váha, odkvapkané
1 hlavka pečeného cesnaku
20 g sušených paradajok v oleji (asi 4 kusy) a 1 PL oleja z fľaše
10 g kaparov (1 ČL), odkvapkaných
3 až 4 lístky čerstvej bazalky
10 až 12 g nesolených pistácií (hrsť)
1 PL extra panenského olivového oleja
čierne korenie, soľ len ak treba
Suroviny na olivovú pastu
Celá hlavka cesnaku nie je preklep
Áno, na 120 g olív ide celá hlavka. Ale pečený cesnak sa správa úplne inak ako surový — stratí tú ostrosť, ktorá pichá do nosa, a zostane z neho sladká, orieškovo-karamelová dužina, ktorá sa dá roztlačiť vidličkou. Keby ste do pasty dali surový cesnak, jedna hlavka by ju úplne prevalcovala. Pečený ju len podloží.
Postup je jednoduchý: hlavku cesnaku prerežte naprieč na polovicu, aby boli strúčiky odkryté, obe polovice pokvapkajte olivovým olejom a zabaľte do alobalu. Pečte pri 200 °C 35 až 40 minút — v teplovzdušnej rúre stiahnite teplotu na 180 °C alebo skráťte čas asi o desať minút. Presný čas závisí od veľkosti a veku hlavky, takže sa riaďte skôr tým, ako cesnak vyzerá: strúčiky majú byť zlatisté a úplne mäkké. Keď vychladne, dužinu vytlačíte zo šupiek ako pastu.
Ja si cesnak pečiem dopredu a nikdy nie jednu hlavku — dám ich do rúry rovno dve alebo tri naraz, keď v nej aj tak niečo pečiem. V chladničke v uzavretej dóze vydrží týždeň a je to jedna z tých vecí, ktoré len tak sedia v chladničke a zachraňujú jedlá. A ak potrebujete pečený cesnak rýchlo, olúpte si samostatné strúčiky — tie sú hotové už za 20 až 25 minút.
Olej zo sušených paradajok nevylievajte
Do mixéra nejdú len samotné sušené paradajky v olivovom oleji, ale aj lyžica oleja z fľaše. Ten olej je po nakladaní plný chuti paradajok a byliniek, takže tu neplní úlohu tuku — je to plnohodnotná surovina, ktorá paste dodá farbu aj hĺbku.
Sušené paradajky sú tu zároveň jediná sladká zložka. Olivy sú slané, kapary kyslé a slané, cesnak jemne sladkastý — a paradajky celý ten trojuholník spoja dokopy.
Mixujte na dvakrát, nie naraz
Toto je jediné miesto, kde sa dá recept pokaziť. Do mixéra dajte najprv olivy, pečený cesnak, sušené paradajky s lyžicou oleja, kapary a bazalku a mixujte dohladka. Až potom pridajte pistácie a domixujte len krátko — v paste majú zostať viditeľné kúsky.
Ak pistácie hodíte do mixéra hneď na začiatku, rozmixujú sa na prach a z pasty sa stratí to najlepšie: chrumkanie. Práve kontrast hladkého základu a orieškových kúskov robí z obyčajnej olivovej nátierky niečo, čo si ľudia pamätajú.
Olivový olej až nakoniec a ručne
Mixér potom odložte. Lyžicu extra panenského olivového oleja, čierne korenie a prípadnú soľ už vmiešajte len spatulou. Dôvod je praktický: v mixéri by sa olej rozbil na drobné kvapôčky a pasta by zhorkla. Zamiešaná ručne zostane olej cítiť tak, ako má.
So soľou aj citrónom opatrne
Olivy aj kapary sú naložené v slanom náleve, takže soľ pridávajte až celkom na konci a až po ochutnaní. Väčšinou ju nepotrebujem vôbec. Ak používate kapary naložené v soli (nie v náleve), určite ich najprv poriadne prepláchnite.
To isté platí o citróne. Kapary majú svoju kyslosť už v sebe, takže citrón nie je automatika — pridajte ho len vtedy, ak vám pasta príde ťažká a chce to niečo, čo ju rozjasní. A vždy len pár kvapiek, ochutnať, a až potom prípadne ešte.
Nechajte ju odpočívať
Pred podávaním nechajte pastu stáť aspoň 15 až 20 minút. Hneď po mixovaní je chuť rozháraná — cítiť zvlášť kapary, zvlášť cesnak. Po dvadsiatich minútach sa to spojí do jednej chuti. Na druhý deň je ešte lepšia.
Ako olivovú pastu podávať
Základ je opečený chlieb alebo bageta — hrubá vrstva pasty a nič viac. Ale zďaleka to nie je jediná možnosť:
K cestovinám: dve lyžice pasty rozriedené vodou z varenia cestovín sú hotová omáčka. Funguje to na krátke cestoviny aj na špagety.
Na pizzu: namiesto paradajkového základu alebo len po lyžičkách navrch, k mozzarelle.
K syrom: na doske vedľa kozieho syra alebo mozzarelly funguje ako slaná protiváha.
K vajíčkam: lyžička k praženici alebo na hriankovom sendviči s vajcom.
K pečenému mäsu a rybe: najmä ku kuraciemu a k pečenej treske.
Ako ju skladovať
Preložte ju do menšieho pohára, povrch zarovnajte a zalejte tenkou vrstvou olivového oleja. Ten ju uzavrie pred vzduchom a v chladničke tak vydrží štyri až päť dní. Pred jedením ju nechajte chvíľu na kuchynskej linke — vychladená stuhne a chuť je slabšia.
Ako olivovú pastu obmeniť
Zelené alebo čierne olivy
Ja na túto pastu používam čierne. Vznikne z nich tmavá, zemitá a jemne sladšia pasta, ktorá lepšie sadne k pečenému cesnaku. Zo zelených je ostrejšia, slanšia a sviežejšia — a poznám dosť ľudí, ktorí ju majú radšej práve takú. Ak si nie ste istí, urobte mix pol na pol.
Z čiernych sa mi najviac osvedčili grécke Kalamata, ktoré sú výrazné a ovocné, a ligurské Taggiasca — drobné, sladké a na pastu úplne ideálne. Dobre fungujú aj talianske Gaeta či Leccino.
Zo zelených sú najobľúbenejšie sicílske Nocellara del Belice, ktoré sa predávajú aj pod názvom Castelvetrano — tie sú maslové a jemné. Ďalej španielske Manzanilla alebo grécke Halkidiki.
Vedeli ste, že čierne olivy často vôbec nie sú čierne?
Toto som sama dlho nevedela. Veľká časť čiernych olív v konzervách nie sú prirodzene dozreté olivy, ale zelené, ktoré sa nechali oxidovať a zafarbili sa dočierna glukonanom železnatým — v zložení ho nájdete ako E579. Preto sú také dokonale uhľovo čierne, rovnomerné a hladké. Prirodzene dozreté olivy takto nikdy nevyzerajú, tie sú tmavofialové až hnedasté, nerovnomerné a majú mäkšiu dužinu.
Nie je to nič zlé a pasta z nich vyjde úplne dobre — chuť jej aj tak dodá pečený cesnak, kapary a sušené paradajky. Ale je to pozvánka na malý pokus: nabudúce si kúpte olivy bez tohto označenia a porovnajte. Rozdiel v chuti je väčší, než by ste čakali.
Jednoduché pravidlo, ktoré platí vždy: ak vám oliva chutí sama o sebe, bude chutiť aj v paste. Mixér chuť nevyrobí, len ju rozotrie.
Iné orechy namiesto pistácií
Pistácie sú tu kvôli sladkosti aj farbe, ale fungujú aj mandle, vlašské orechy či píniové oriešky. Vždy nesolené a pokojne na sucho krátko opražené na panvici. Ak potrebujete verziu bez orechov, nahraďte ich lyžicou opraženej strúhanky alebo ich jednoducho vynechajte.
Výraznejšia verzia
Pár ančovičiek alebo štipka chilli vločiek posunie pastu bližšie k pôvodnej tapenáde. Ak máte radi taký typ chuti, pozrite sa aj na moju letnú cesnakovú omáčku s bazalkou.
Často kladené otázky
Je olivová pasta to isté ako tapenáda?
Nie celkom. Tapenáda pochádza z Provensálska a jej základ tvoria olivy, kapary, ančovičky a olivový olej — názov je odvodený práve od kaparov (provensálsky tapeno). Táto olivová pasta je jej stredomorská sestra: bez ančovičiek, zato s pečeným cesnakom, sušenými paradajkami a pistáciami. Je jemnejšia a sladšia než klasická tapenáda.
Aké olivy sú na olivovú pastu najlepšie?
Tie, ktoré vám chutia aj samé o sebe. Osvedčili sa mi čierne Kalamata pre zemitú chuť a zelené Nocellara pre sviežosť. Kupujte olivy bez kôstky v náleve alebo v oleji, nie sterilizované s minimálnou chuťou. Ak máte len olivy s kôstkou, vykôstkujte ich naplocho položenou stranou noža — kôstka vyskočí sama.
Ako dlho olivová pasta vydrží?
V chladničke v uzavretom pohári a zaliata tenkou vrstvou olivového oleja vydrží štyri až päť dní. Dá sa aj zamraziť — najlepšie po lyžiciach do formy na ľad. Zmrazené kocky potom hádžem rovno do horúcich cestovín.
Musím cesnak piecť, alebo stačí surový?
Ak použijete surový, dajte maximálne jeden strúčik namiesto celej hlavky. Surový cesnak je oveľa ostrejší a pasta by po ňom pálila. Pečený cesnak dodáva sladkosť a jemnosť, ktorá je pre tento recept kľúčová — a upiecť si ho môžete dopredu na celý týždeň.
Dá sa pasta pripraviť bez mixéra?
Áno, len bude hrubšia a rustikálnejšia — a tá verzia je vlastne pôvodnejšia. Všetko posekajte veľkým nožom na doske na čo najdrobnejšie kúsky, pozbierajte do misky a spojte olejom. Rovnakým spôsobom robím aj baklažánový kaviár.
Viac o olive európskej, jej odrodách a pestovaní sa dočítate na Wikipédii.
Krémová olivová pasta s pečeným cesnakom, sušenými paradajkami, kaparami a pistáciami. Stredomorská nátierka na opečený chlieb, k cestovinám aj na pizzu. Len 10 minút práce.
120golivy bez kôstkyčistá váha bez nálevu a kôstok, čierne, zelené alebo mix
1hlavka cesnakpečený
20gsušené paradajky v olejiodkvapkané, cca 4 kusy
1PL15 ml olej zo sušených paradajok
10gkaparyodkvapkané, cca 1 ČL
4lístky čerstvá bazalka
12gpistácienesolené, lúpané
1PL15 ml extra panenský olivový olej
čierne korenie podľa chuti
soľ len ak trebaolivy a kapary už solia
citrónová šťava podľa chutinepovinné
Pomôcky
mixér alebo tyčový mixér s vysokou nádobou
alobal a malý plech na pečenie cesnaku
silikónová spatula
pohár alebo dóza na odloženie
Postup
Pečený cesnak
Hlavku cesnaku prerežte naprieč na polovicu, aby boli strúčiky odkryté. Obe polovice pokvapkajte olivovým olejom a zabaľte do alobalu.
Pečte pri 200 °C 35 až 40 minút, kým strúčiky nezmäknú a nebudú zlatisté. V teplovzdušnej rúre stiahnite teplotu na 180 °C alebo skráťte čas asi o desať minút. Nechajte vychladnúť a dužinu vytlačte zo šupiek.
Olivová pasta
Do mixéra alebo do vysokej nádoby na tyčový mixér dajte olivy, pečený cesnak, sušené paradajky s lyžicou oleja z fľaše, kapary a bazalku. Mixujte dohladka.
Pridajte pistácie a domixujte len krátko, aby v paste zostali viditeľné kúsky.
Mixér odložte. Spatulou vmiešajte olivový olej, čierne korenie a soľ podľa potreby. Kapary a olivy sú už slané, preto soľte až po ochutnaní.
Ochutnajte a prípadne dolaďte pár kvapkami citrónovej šťavy. Opatrne, kapary majú vlastnú kyslosť.
Pred podávaním nechajte pastu odpočívať 15 až 20 minút, chute sa krásne prepoja.
Poznámky
Pistácie mixujte naozaj len krátko. Ak ich pridáte hneď na začiatku, rozmixujú sa na prach a pasta stratí chrumkavosť.Olivový olej vmiešavajte ručne, nie mixérom. V mixéri sa rozbije na drobné kvapôčky a pasta môže zhorknúť.Cesnak si upečte dopredu a rovno viac hlaviek naraz. V chladničke v uzavretej dóze vydrží týždeň.Ak máte kapary naložené v soli, poriadne ich prepláchnite pod tečúcou vodou.Skladovanie: v pohári zaliatom tenkou vrstvou olivového oleja vydrží v chladničke štyri až päť dní. Pred podávaním nechajte chvíľu na kuchynskej linke.Mrazenie: rozdeľte po lyžiciach do formy na ľad. Zmrazené kocky hádžte rovno do horúcich cestovín.Vedeli ste, že veľká časť čiernych olív v konzervách nie sú prirodzene dozreté olivy? Sú to zelené olivy zafarbené dočierna glukonanom železnatým, v zložení ho nájdete ako E579. Prirodzene dozreté sú tmavofialové až hnedasté a chutia výraznejšie.Namiesto pistácií fungujú aj mandle, vlašské orechy alebo píniové oriešky, vždy nesolené.Výraznejšiu verziu spravíte pár ančovičkami alebo štipkou chilli vločiek.
Šalát zo stonkového zeleru s paradajkami, cibuľou a balzamikom je jeden z mála šalátov, ktoré robím celý rok. Je zemitý, slaný a chrumkavý — a najlepšie sa dá opísať ako svieža bruschetta, ktorú si najprv zamiešate v miske. V lete stojí na čerstvých paradajkách zo záhrady, v zime na sušených v olivovom oleji.
Stonkový zeler, u nás známy aj ako stonkový celer, sa väčšinou používa len do polievky alebo na varenie vývaru. A to je škoda, pretože surový má úplne inú chuť — čistú, slanú a chrumkavú. Stačí ho správne očistiť a nakrájať, a stane sa z neho základ šalátu, ktorý si zamilujete aj vtedy, keď zeler inak nejete.
Pomôcky:
nôž a doska na krájanie
malý nožík na zoškrabanie vlákien
miska na zamiešanie
hriankovač alebo panvica na opečenie chleba
Čo budete potrebovať:
2 stonky stonkového zeleru
1 stredná cibuľa
3 až 4 paradajky podľa veľkosti
2 až 3 sušené paradajky v olivovom oleji
čerstvá bazalka
balzamikový krém
extra panenský olivový olej
soľ a čierne korenie
Suroviny na šalát zo stonkového zeleru s paradajkami a balzamikom
Zeler najprv zbavte vlákien
Toto je krok, ktorý sa dosť často preskakuje — a je to jediný dôvod, prečo býva zeler v šaláte drevený.
Nožíkom zoškrabte z vonkajšej strany stonky tie tuhé vlákna. Idú dole ako celé nite a je to otázka pár sekúnd. Keď ich odstránite, je to úplne iná surovina.
Očistený zeler nakrájajte na naozaj malé kúsky. Nie na plátky — na malé kocky. Nakrájaný najemno prestane byť zeler tou tvrdou stonkou, ktorú treba dlho žuť, a stane sa z neho chrumkavý základ, ktorý sa spojí so všetkým ostatným.
Prečo je v šaláte celá cibuľa
Celá stredná cibuľa na dve stonky zeleru sa možno zdá veľa, ale je to zámer — v tomto šaláte nie je cibuľa len dochutenie, ale plnohodnotná surovina. Nakrájajte ju tiež na malé kúsky, aby veľkosťou sedela k zeleru.
Ak máte cibuľu, ktorá je príliš ostrá, prelejte ju na chvíľu studenou vodou. Stratí tú prudkosť, ale zostane chrumkavá.
Na paradajkách tu záleží najviac
Ja používam paradajky zo záhrady a je to jediná vec v tomto šaláte, ktorú sa nedá ničím nahradiť. Zeler aj cibuľa sú rovnaké celý rok, ale paradajka rozhoduje o tom, či bude šalát chutiť ako leto.
K nim pridám dve až tri sušené paradajky v olivovom oleji, ktoré si nakladám sama. V letnej verzii sú tam naozaj len na dochutenie — nechcem, aby prevalcovali tie čerstvé zo záhrady, majú im chuť len podložiť a dať jej hĺbku.
Olej z fľaše nevylievajte
Sušené paradajky nakrájajte na menšie kúsky a — a toto je dôležité — šalát polejte aj tým olejom z fľaše. Ten olej je po nakladaní plný chuti paradajok, cesnaku a byliniek, takže je to v podstate hotový dresing. Stačí ho nevyliať.
Zimná verzia: naopak
V zime sa tento šalát u mňa obráti naopak. Čerstvé paradajky vynechám úplne a sušených dám naopak výrazne viac, nakrájané na menšie kúsky. V zime totiž čerstvé paradajky nemajú chuť, kým tie nakladané ju majú stále rovnakú.
V lete sú teda sušené paradajky len dochutenie a v zime sa z nich stane hlavná surovina. Preto to nie je len letný šalát — je celoročný, len sa cez rok prehodí.
Podávajte ho na opečenom chlebe
Toto je to najlepšie, čo sa s týmto šalátom dá urobiť. Nemusíte ho jesť z misky — dajte ho na opečený chlieb. Krajec opečte, polejte extra panenským olivovým olejom a šalát navrstvite na vrch.
A ja si to ešte rada posypem parmezánom. Ten slaný tvrdý syr sa k balzamiku a paradajkám hodí a je to posledný kúsok, vďaka ktorému z obyčajného šalátu vznikne bruschetta, akú môžete položiť pred návštevu.
Chlieb zospodu nasaje šťavu z paradajok aj olej zo sušených, takže sa nič z tej chuti nestratí v miske.
Potrite krajec cesnakom
Predtým, ako naň dáte šalát, potrite opečený krajec rozpoleným strúčikom cesnaku. Je to tradičný spôsob, ako sa bruschetta robí v Taliansku, a je neuveriteľné, aký rozdiel to spraví. Ak máte radi cesnak, vyskúšajte aj moju letnú cesnakovú omáčku s bazalkou.
Bruschetta zo šalátu zo stonkového zeleru s paradajkami a balzamikom
Ako šalát zo stonkového zeleru obmeniť
Ako studený cestovinový šalát
Ak z neho chcete mať plnohodnotný obed, zamiešajte ho do uvarených kratších cestovín a nechajte vychladnúť. Olej zo sušených paradajok poslúži ako dresing a máte hotový studený cestovinový šalát na druhý deň do práce.
S kaparami alebo ančovičkami
Ak máte radi výraznejšie chute, pristanú mu aj kapary alebo pár ančovičiek. Obe dodajú slanosť, ktorá sa k balzamiku a paradajkám hodí.
Často kladené otázky
Je stonkový zeler to isté ako celer?
Ide o tú istú zeleninu — slovenský názov je zeler, „celer“ je český tvar, ktorý sa u nás bežne používa. V obchode ho nájdete ako zeler stopkatý alebo stonkový. Pozor, nezameňajte si ho s buľvovým zelerom, z ktorého sa robí ten majonézový šalát.
Prečo je zeler v šaláte tvrdý a vláknitý?
Takmer vždy preto, že sa z neho nezoškrabali vlákna. Prejdite malým nožíkom po vonkajšej strane stonky a vlákna pôjdu dole ako nite. Druhý dôvod býva prihrubé krájanie — do tohto šalátu patria naozaj malé kúsky.
Ako dlho šalát vydrží?
V chladničke v uzavretej nádobe vydrží dva až tri dni a na druhý deň je dokonca chuťovo vyrovnanejší. Na chlieb ho ale dávajte až tesne pred jedením, inak krajec rozmočí.
Dá sa robiť aj v zime?
Áno, a robím ho tak pravidelne. Čerstvé paradajky vynechám úplne a nahradím ich väčším množstvom sušených v olivovom oleji. V zime totiž čerstvé paradajky nemajú chuť, kým tie nakladané ju majú stále rovnakú.
Stonkový zeler je jedna zo štyroch odrôd zeleru voňavého, botanicky Apium graveolens var. dulce. Prehľad ostatných odrôd vrátane toho buľvového nájdete v článku na Wikipédii.
Šalát zo stonkového zeleru s paradajkami a balzamikom
Chrumkavý šalát zo stonkového zeleru s paradajkami, cibuľou, bazalkou a balzamikovým krémom. Výborný na opečený chlieb s parmezánom. V zime funguje aj bez čerstvých paradajok.
Krajce chleba opečte v hriankovači alebo na panvici.
Opečený krajec potrite rozpoleným strúčikom cesnaku a polejte extra panenským olivovým olejom.
Šalát navrstvite na chlieb a posypte nastrúhaným parmezánom. Podávajte hneď.
Video
Poznámky
Zoškrabanie vlákien zo zeleru nepreskakujte. Je to jediný dôvod, prečo býva zeler v šaláte drevený.V zime čerstvé paradajky vynechávam úplne a nahrádzam ich väčším množstvom sušených v olivovom oleji, nakrájaných na menšie kúsky.V letnej verzii sú sušené paradajky len na dochutenie. Nemajú prevalcovať tie čerstvé, majú im chuť len podložiť.V chladničke v uzavretej nádobe vydrží dva až tri dni.Na chlieb ho dávajte až tesne pred jedením, inak krajec rozmočí.Ak chcete plnohodnotný obed, zamiešajte šalát do uvarených kratších cestovín a nechajte vychladnúť.Výraznejšiu chuť mu dodajú kapary alebo pár ančovičiek.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Šalát z vodového melóna s pistáciami, nivou a štipkou čili je môj letný favorit. Sladký melón, slaný syr, kyslý citrón a na konci jemná pálivosť — vďaka tomu ide každé sústo trochu iným smerom. Hotový je za desať minút a nič sa pri ňom nevarí.
Pistácie som si naplno zamilovala až odvtedy, ako som bola na Sicílii. Pestujú sa tam na vulkanickej pôde okolo Etny a tie najznámejšie pochádzajú z mestečka Bronte. Sú výraznejšie a sladšie než tie, na ktoré sme zvyknutí — a odvtedy ich používam, kde sa dá. V tomto šaláte robia to najlepšie, čo môžu: melón je mäkký, syr krémový, a v tom všetkom sa zrazu objaví jemné chrumknutie.
Pomôcky:
nôž a doska na krájanie
škrabka na uhorku
miska na zamiešanie
Čo budete potrebovať:
200 g vodového melóna
150 g šalátovej uhorky
50 g nivy alebo fety
20 g pistácií (pečené, nesolené)
citrónová šťava
extra panenský olivový olej
čili, soľ a čierne korenie
Suroviny na šalát z vodového melóna s pistáciami a nivou
Aké pistácie do šalátu vybrať
Šalát z vodového melóna stojí na pistáciách, takže si na ich výbere dajte záležať. Používam pistácie pečené, takzvané natural — teda nesolené. Je to dôležitejšie, než by sa zdalo. Soľ si do šalátu pridávame sami a niva je slaná už sama, takže solené pistácie by nám celú tú rovnováhu prevážili.
Nasekajte ich nožom najemno a pridajte ako úplne poslednú surovinu, až keď je v miske všetko ostatné. Nasekaná pistácia sa totiž chová ako suchý posypový piesok — čím dlhšie leží v šťave z melóna, tým menej chrumká. Zamiešajte a šalát podávajte hneď.
Prečo do melóna patrí čili
Čili tu nie je preto, aby šalát pálil. Je tam preto, aby nechutil len sladko. Vodový melón je sám osebe veľmi sladký a bez niečoho, čo ho zrazí, by šalát pôsobil skôr ako ovocný pohár.
Ak pripravujete šalát z vodového melóna pre návštevu, odporúčam nechať čili, soľ aj citrón na stole, aby si každý mohol dosoliť a dokysliť podľa seba. Tolerancia na pálivé je u každého iná, takže je lepšie nechať to rozhodnutie na hosťoch.
Ako melón a uhorku nakrájať
Melón nakrájajte na kocky približne dvojcentimetrové a vyberte z neho semienka. Uhorku vždy ošúpte — šupka zo šalátovej uhorky je trošku horká a v takom sladkom šaláte je to hneď cítiť. Šupku nechávam len na malých koktailových uhorkách, tá je tenká a chrumkavá.
Ošúpanú uhorku prerežte pozdĺžne na polovicu a nakrájajte na kocky, približne centimetrové — teda asi o polovicu menšie ako melón. Ten pomer nie je náhodný: uhorky dávam vždy asi o štvrtinu menej ako melóna, aby zostala len protiváhou a neprekryla ho.
Šalát z vodového melóna s pistáciami a nivou
Ako šalát z vodového melóna obmeniť
S grilovaným halloumi
Vymeňte nivu za grilovaný halloumi nakrájaný na kocky. Teplý slaný syr so studeným melónom je kombinácia, ktorú si ľudia väčšinou zapamätajú — a zo šalátu sa tým stane plnohodnotné jedlo.
S limetkou namiesto citróna
K vodovému melónu a čili sedí limetka ešte lepšie a šalát dostane taký letný, takmer mexický charakter. Ak k tomu pridáte aj pár lístkov mäty, budete mať na tanieri niečo úplne iné.
S nakladanou červenou cibuľkou
Ak máte pocit, že je vám šalát z vodového melóna príliš sladký, pridajte nakladanú červenú cibuľku. Kyslosť tú sladkosť zrazí a šalát tým celý ožije.
Často kladené otázky
Môžem použiť solené pistácie?
Radšej nie. Niva je slaná už sama a soľ si do šalátu pridávame zvlášť, takže solené pistácie by celú rovnováhu prevážili. Ak nemáte iné, aspoň šalát vôbec nesoľte a soľ nechajte na stole.
Prečo mi pistácie v šaláte zmäkli?
Pravdepodobne ste ich pridali priskoro. Nasekané pistácie nasávajú šťavu z melóna, preto ich pridávam ako úplne poslednú surovinu a šalát podávam hneď po zamiešaní.
Dá sa šalát z vodového melóna pripraviť dopredu?
Nakrájať suroviny áno, ale zamiešať a osoliť ho odporúčam až tesne pred podávaním. Osolený melón začne rýchlo púšťať vodu a na dne misky sa spraví kaluž. Pistácie pridajte úplne nakoniec. Hotový šalát je najlepší hneď — v chladničke vydrží do druhého dňa, ale stratí sviežosť aj chrumkavosť pistácií.
Čím sa líši od šalátu z cukrového melóna?
Základ je rovnaký — melón, uhorka a plesňový syr. Líšia sa dochutením: cukrový melón dochucujem bazalkou a niekedy pomarančovou šťavou, takže je jemnejší a sladší. Šalát z vodového melóna je vďaka čili a pistáciám výraznejší a chrumkavejší.
Vodový melón sa po slovensky nazýva aj dyňa červená — o jeho pôvode, pestovaní aj výživových hodnotách sa dočítate v článku na Wikipédii.
Pistácie nasekajte nožom najemno a pridajte ich ako poslednú surovinu.
Všetko spolu zamiešajte a podávajte hneď, kým sú pistácie chrumkavé.
Video
Poznámky
Pistácie používajte pečené, nesolené.Niva je slaná už sama a soľ si do šalátu pridávame zvlášť, takže solené pistácie by celú rovnováhu prevážili.Pistácie pridávajte úplne nakoniec.Nasekané nasávajú šťavu z melóna a čím dlhšie v nej ležia, tým menej chrumkajú.Ak šalát pripravujete pre návštevu, nechajte čili, soľ aj citrón na stole, aby si každý dochutil podľa seba.Nivu môžete nahradiť grilovaným halloumi nakrájaným na kocky.Teplý slaný syr so studeným melónom je výborná kombinácia.Namiesto citróna skúste limetku, k vodovému melónu a čili sedí ešte lepšie.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Šalát z cukrového melóna s nivou, uhorkou a bazalkou je pre mňa to najlepšie, čo sa dá v horúcom lete pripraviť za desať minút. Nič sa nevarí, netreba zapínať rúru ani panvicu — stačí nôž, doska a jedna miska. A tá kombinácia sladkého melóna so slaným plesňovým syrom vás dostane hneď pri prvom súste.
Melón so slaným som prvýkrát ochutnala v Taliansku, kde sa podáva so sušenou šunkou ako predjedlo. Odvtedy ma tá myšlienka nepustila a časom z nej vznikol tento šalát — melón, uhorka a niva, dochutené citrónom a olivovým olejom. Je to jedno z tých jedál, ktoré vyzerajú ako práca šéfkuchára, ale v skutočnosti pri nich len krájate.
Pomôcky:
nôž a doska na krájanie
škrabka na uhorku
lyžica na vyberanie semienok
miska na zamiešanie
Čo budete potrebovať:
200 g cukrového melóna (ten s oranžovou dužinou)
150 g šalátovej uhorky (asi polovica menšej uhorky)
50 g nivy alebo fety
čerstvá bazalka
citrónová šťava
extra panenský olivový olej
soľ a čierne korenie
Suroviny na šalát z cukrového melóna s nivou a uhorkou
Prečo melón a plesňový syr fungujú
Sladké s výrazne slaným je stará dobrá kombinácia — je to presne ten istý princíp ako melón so sušenou šunkou, ktorý poznáme z Talianska. Niva je len o stupeň odvážnejšia, pretože k slanému pridá aj svoju výraznú plesňovú chuť.
Ak si nivou nie ste istí, začnite s fetou. Tá je jemnejšia a nikoho neurazí. Ja dávam 50 gramov, ale je to syr, ktorý má každý rád inak — ak nivu milujete, pokojne pridajte viac.
Pomer melóna a uhorky, na ktorom to celé stojí
Uhorky dávam vždy asi o štvrtinu menej ako melóna. Melón je v tomto šaláte hlavná surovina a uhorka mu robí protiváhu. Keby ste ich dali rovnako, šalát by stratil presne tú sladkosť, pre ktorú ho pripravujeme.
To isté platí aj pri krájaní. Melón krájam na väčšie kocky, približne dvojcentimetrové — v šaláte sa tak ľahko nerozpadnú a v každom súste potom cítite tú sladkosť samostatne. Uhorku na približne centimetrové, teda asi o polovicu menšie. Melóna má byť v šaláte viac aj množstvom, aj veľkosťou kúskov.
Uhorku vždy ošúpte
Šupka zo šalátovej uhorky je trošku horká a v takom jemnom šaláte je to hneď cítiť. Šupku nechávam len na malých koktailových uhorkách — tá je tenká, chrumkavá a v šaláte príjemná. Tá z veľkej šalátovej uhorky vám chuť len pokazí.
Ošúpanú uhorku prerežte pozdĺžne na polovicu a až potom krájajte na kocky — ide to rýchlejšie a kocky vyjdú rovnaké.
Bazalku nekrájajte nadrobno, ale zvinujte
Bazalku do tohto šalátu netrhám. Lístky si naskladám na seba, jemne ich zviniem do valčeka a ostrým nožom nakrájam na tenké pásiky.
Dôležité je, aby bol nôž naozaj ostrý — tupý nôž bazalku len pomliaždi a lístky potom rýchlo zčernejú. A tenké pásiky majú oproti trhaným lístkom jednu výhodu: rozložia sa po celom šaláte rovnomerne, takže bazalku cítite v každom súste, nie len tam, kde ste natrafili na celý list.
Kedy šalát osoliť
Ja soľ pridávam hneď na začiatku, pretože tento šalát jem vždy hneď, ako ho dorobím. Vtedy je to úplne v poriadku.
Ak ho ale pripravujete dopredu, napríklad pre návštevu, osoľte ho až tesne pred podávaním. Osolený melón totiž začne pomerne rýchlo púšťať vodu a na dne misky sa spraví kaluž. Nie je to pokazený šalát, ale stratí presne tú sviežosť, pre ktorú ho pripravujeme.
A pri miešaní postupujte zľahka, aby sa niva neroztrela po celom šaláte. Chceme ju cítiť v kúskoch.
Ako šalát z cukrového melóna obmeniť
So sušenou šunkou
Pridajte pár plátkov prosciutta. Melón so sušenou šunkou je stará talianska klasika a keďže v tomto šaláte tú sladko-slanú kombináciu už máme, šunka do nej sadne úplne prirodzene. Zo šalátu sa tým stane plnohodnotná večera.
S mätou namiesto bazalky
Vymeňte bazalku za mätu, alebo dajte pol na pol. Mäta melón nádherne otvorí a šalát potom pôsobí ešte chladnejšie, než v skutočnosti je. Ak mätu pestujete, pozrite si aj to, ako ju správne zbierať a sušiť.
S grilovaným melónom
Suroviny na šalát z grilovaného cukrového melóna s nivou a uhorkou
Melón sa dá grilovať a je to úplne iný zážitok. Dôležité je, že ho nekrájame na kocky hneď — nakrájajte ho na hrubšie plátky, aspoň dva centimetre, a tie utrite papierovou utierkou dosucha. Keby boli mokré, na panvici by sa len dusili a žiadne grilovacie pásiky by ste nedostali.
Plátky potrite troškou olivového oleja, položte na dobre rozpálenú suchú grilovaciu panvicu a už s nimi nehýbte. Minútu na jednej strane, minútu na druhej — a až potom melón nakrájajte na kocky. Cukor v melóne sa zakaramelizuje a keď k nemu pridáte studenú uhorku a nivu, dostanete teplo-studený kontrast, aký sa robí v restauráciách.
Šalát z cukrového grilovaného melóna
Často kladené otázky
Môžem použiť aj zelený medový melón?
Áno, pokojne. Medový melón so zelenou dužinou funguje úplne rovnako, len bude o kúsok menej sladký. Ak máte doma ten, nič neriešte a použite ho.
Čím môžem nahradiť nivu?
Najlepšie fetou — je jemnejšia a k melónu sadne rovnako dobre. Poslúži aj gorgonzola alebo iný plesňový syr. Dôležité je, aby bol syr výrazne slaný, pretože práve ten kontrast robí tento šalát tým, čím je.
Ako dlho vydrží v chladničke?
Najlepší je hneď po príprave. V chladničke vydrží do druhého dňa, ale melón medzitým pustí vodu a šalát stratí sviežosť. Ak ho chcete pripraviť dopredu, nakrájajte suroviny a nechajte ich oddelene — dochuťte a zamiešajte až pred podávaním.
Prečo mi šalát pustil vodu?
Za to môže soľ. Osolený melón začne rýchlo púšťať vodu, takže ak šalát nejete hneď, soľte ho až tesne pred podávaním. Tú vodu sa oplatí zliať a šalát znovu dochutiť.
Cukrový melón má prekvapivo veľa odrôd — od Cantaloupe cez Galiu až po Honey Dew. Ich prehľad aj s botanickým delením nájdete v článku o Cucumis melo na Wikipédii.
Melón očistite, vyberte semienka a nakrájajte na väčšie kocky, približne dvojcentimetrové. Väčšie kocky sa v šaláte tak ľahko nerozpadnú.
Uhorku ošúpte, prerežte pozdĺžne na polovicu a nakrájajte na kocky, približne centimetrové. Sú teda asi o polovicu menšie ako melón.
Lístky bazalky naskladajte na seba, zviňte do valčeka a ostrým nožom nakrájajte na tenké pásiky.
Do misky dajte melón, uhorku a nakrájanú bazalku. Nivu nadrobte prstami priamo do misky.
Dochuťte citrónovou šťavou, olivovým olejom, soľou a čiernym korením.
Zamiešajte veľmi zľahka, aby sa niva neroztrela po celom šaláte. Podávajte hneď.
Video
Poznámky
Ak šalát pripravujete dopredu, osoľte ho až tesne pred podávaním. Osolený melón začne rýchlo púšťať vodu a na dne misky sa spraví kaluž.
Uhorku vždy ošúpem, pretože šupka zo šalátovej uhorky je trošku horká. Na malých koktailových uhorkách šupku nechávam, tá je tenká a chrumkavá.
Pomarančová šťava je úplne nepovinná. Nepridávam ju kvôli sladkosti, ale kvôli citrusovej vôni, ktorá šalát zjednotí.
Zo šalátu sa dá spraviť plnohodnotná večera, ak k nemu pridáte pár plátkov prosciutta.
Bazalku môžete vymeniť za mätu alebo dať pol na pol. Mäta melón nádherne otvorí.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Pečená cibuľa s tuniakom je jednoduché talianske jedlo, ktoré ma úplne dostalo. Na internete som narazila na recept na cipolla al forno — pečenú cibuľu s ančovičkami. Nemala som ančovičky, ale mala som tuniaka v olivovom oleji. A tak vznikla táto kombinácia, ktorú teraz robím pravidelne.
Cibuľa po upečení zmäkne a sladne. V kombinácii s tuniakom, kaparami, čerstvou bazalkou a balzamikom vznikne niečo medzi šalátom a predjedlom — svieže, jednoduché a neuveriteľne chutné.
Čo je talianska cipolla?
Cipolla al forno je tradičný taliansky spôsob prípravy cibuľe — celá, pečená v rúre, často s ančovičkami, kaparami a olivovým olejom. Vznikne z toho lahodná kombinácia sladkej pečenej cibuľe a slaných príchutí. Klasickú verziu tohto receptu nájdete napríklad na talianskom portáli GialloZafferano, kde patrí medzi obľúbené predjedlá.
Taliani si ju podávajú s opečenými kockami chleba, ktoré zamiešajú priamo do šalátu — chlieb nasaje všetky šťavy a je to jednoducho dokonalé.
Ja som pôvodný recept trochu upravila — namiesto ančovičiek som použila tuniaka v olivovom oleji, ktorý výborne doplnil sladkosť pečenej cibuľe. A namiesto opečeného chleba som celú túto pochúťku natlačila do domáceho pizzového bochníka.
Suroviny na pečenú cibuľu s tuniakom
Ako pripraviť pečenú cibuľu s tuniakom
Cibuľu stačí rozpoliť priecne — pečiem ju aj so šupkou. Polovice polejem olivovým olejom, spojím späť k sebe a zabalím do alobalu. Pečiem v rúre pri 200–230 °C asi 15 minút — ideálne keď už aj tak niečo pečiem.
Po upečení nechám cibuľu trochu vychladnúť, aby nepálila. Odstránim suché vonkajšie lupienky, každú polovicu ešte prepolím a kúsky olupujem od seba do misky.
K pečenej cibuľi pridám tuniaka v olivovom oleji, kapary, nakrájanú čerstvú bazalku, okorenín čiernym korením a dosolím. Na vrch balzamikový krém a troška extra panenského olivového oleja. Zamiešam — a hotovo.
Prečo táto kombinácia funguje
Pečená cibuľa s tuniakom funguje preto, lebo každá surovina prináša niečo iné. Cibuľa po upečení stratí ostrosť a získa sladkosť. Tuniak v oleji pridá sýtosť a bohatú chuť. Kapary dodajú slanú iskru, bazalka sviežosť a balzamikový krém všetko spojí príjemnou kyslosťou. Je to jedlo, kde menej je viac — pár kvalitných surovín a nič sa nemusí preháňať.
Celá príprava pečenej cibuľe s tuniakom zaberie len 10 minút aktívnej práce. Zvyšok urobí rúra. Preto je to ideálne jedlo na rýchly obed, večeru alebo ako predjedlo pre návštevy.
Ako som to podávala
Pripravila som si jednoduché pizzové cesto — len ho potretiem olivovým olejom, okorením čiernym korením a oreganom, a upečiem. V rúre sa krásne nafúkne ako veľká žemľa. Rozrežem, naplním pečenou cibuľou s tuniakom a mám perfektný obed alebo večeru.
Podávať môžete aj klasicky po taliansky — s opečenými kockami chleba priamo zamiešanými do šalátu. Alebo na hrianke, na bruschettu, či len tak s vidličkou priamo z misky. Ak hľadáte ďalšiu inšpiráciu s tuniakom, vyskúšajte aj môj šalát s cestovinami, tuniakom a vajíčkom.
Príprava dopredu
Pečenú cibuľu si môžete pripraviť dopredu a nechať v chladničke. Šalát potom zmixujete za pár minút keď budete chcieť jesť. V chladničke vydrží pokojne 1–2 dni — chute sa pekne spoja a je to ešte lepšie ako čerstvo pripravené. Ak podávate v pizzovom chlebe, ten upečte tesne pred podávaním, aby bol chrumkavý a teplý. Pečená cibuľa s tuniakom je preto skvelá aj na prípravu do krabičky na obed alebo na piknik.
Tipy a variácie
Namiesto tuniaka skúste ančovičky — to je pôvodný taliansky recept a kombinácia je fantastická.
Červená cibuľa je ešte sladšia po upečení, ale funguje akákoľvek.
Balzamikový krém je hustejší a lepšie drží na surovinách, ale klasický balzamikový ocot tiež funguje.
Ak máte radi olivy, pokojne pridajte — sedia sem rovnako dobre ako kapary.
Pizzový chlieb nájdete v mojich receptoch na pizzu — stačí použiť akékoľvek moje pizzové cesto.
Pečená cibuľa s tuniakom a kaparami
Sladká pečená cibuľa s tuniakom, kaparami, čerstvou bazalkou a balzamikom. Jednoduchý taliansky recept inšpirovaný cipollou al forno — len 10 minút práce.
Cibuľu rozpoľte priecne (nie od koreňa) — pečieme ju aj so šupkou. Do každej polovice nalejte trochu olivového oleja, spojte polovice späť k sebe a zabaľte do alobalu.
Pečte v rúre približne 15 minút, kým cibuľa nezmäkne.
Po upečení nechajte cibuľu vychladnúť, aby sa s ňou dalo pracovať. Odstráňte suché vonkajšie lupienky.
Každú polovicu ešte prepoľte a kúsky olupujte od seba do misky.
Pridajte tuniaka z konzervy (aj s olejom), kapary a nakrájanú čerstvú bazalku.
Okorenťe čiernym korením a dosoľte podľa chuti.
Na vrch nakvapkajte balzamikový krém a polejte extra panenským olivovým olejom. Všetko premiešajte.
Podávajte v pizzovom chlebe, s opečenými kockami chleba, na bruschettu alebo len tak s vidličkou.
Video
Poznámky
Pôvodný taliansky recept (cipolla al forno) sa robí s ančovičkami — ak ich máte, pokojne ich použite namiesto tuniaka.Cibuľu môžete piecť vždy keď máte zapnutú rúru — pripravte si ju dopredu a šalát zmixujte neskôr.
Týždeň na východnej Sicílii, tisíce schodov, more, antické divadlá, Krstný otec a pistácie úplne vo všetkom. V tomto sprievodcovi nájdete všetko, čo potrebujete vedieť, ak sa chystáte na Iónske pobrežie Sicílie – do Taorminy, Savocy a Siracusy. Kde jesť, ako sa presúvať bez auta, ktoré pláže stoja za to a na čo si dať pozor.
Východná Sicília z Taormíny výhľad na more
Prečo východná Sicília a kedy ísť
Východná Sicília je tá časť ostrova, kde sa stretáva všetko, čo si pod Sicíliou predstavíte: antické pamiatky, Etna na obzore, tyrkysové more, rozkvitnuté balkóny, keramika na každom kroku a jedlo, na ktoré budete spomínať ešte dlho po návrate. Viac inšpirácie a aktuálne podujatia nájdete aj na oficiálnom turistickom portáli Visit Sicily.
Ako sa tam dostať: Najbližšie letisko je Katánia (Catania–Fontanarossa), kam lieta aj Ryanair. Z letiska premávajú priame autobusy do Taorminy aj Siracusy, takže auto naozaj nepotrebujete – ale o tom ešte nižšie.
Kedy ísť: Sezóna v Taormine trvá od apríla do októbra. Ja som bola v júny – cez deň už poriadne teplo, more okolo 23 °C. Najteplejšie more je v auguste a septembri, kedy sa vyšplhá na 26 – 28 °C. Ak chcete kombinovať pamiatky a pláž bez najväčších horúčav a davov, ideálny je jún alebo september.
Koľko dní: Týždeň je akurát. Stihnete Taorminu, výlet do Savocy, celodennú Siracusu, pláže a ešte vám zostane čas len tak sa túlať uličkami so zmrzlinou v ruke.
Malé upozornenie hneď na úvod: Taormina je mesto schodov. Akonáhle máte namierené na nejakú pamiatku, čaká vás kardio. Ja som počas týždňa nachodila každý deň okolo 12-tisíc krokov – a to som nesedela len na pláži. Bola to kombinácia pláže, pamiatok a aktívneho oddychu. Pohodlné topánky sú nutnosť.
Cestovateľký vlog: Východná Sicília: sprievodca po Taormine, Savoce a Siracuse (+ pláže a kde jesť)
Taormina: perla Iónskeho pobrežia
Taormina je presne taká, ako vyzerá na fotkách – a možno ešte krajšia. Historické centrum s hlavnou ulicou Corso Umberto je plné úzkych uličiek, rozkvitnutých balkónov, keramiky, gelaterií, reštaurácií a, pravda, aj značkových a poriadne drahých obchodov. Z mnohých miest sa otvárajú výhľady na more aj na Etnu. Všetko sa dá pohodlne pochodiť pešo.
⚠️ Pár slov o schodoch (čítajte, ak máte problémy s pohybom). Toto musím povedať na rovinu: Taormina je doslova mesto schodov. Sú úplne všade – ku každej pamiatke, vyhliadke aj kostolu vedie nejaké to stúpanie. Pre mňa to bolo príjemné kardio a denne som nachodila okolo 12-tisíc krokov, ale ak máte zdravotné problémy, ťažšie sa vám chodí alebo cestujete so staršími rodičmi, počítajte s tým. Časť pamiatok (napríklad kaplnka Madonna della Rocca) sa bez zdolania schodov jednoducho nedá navštíviť, takže si dopredu premyslite, čo všetko zvládnete – nech vás to na mieste nezaskočí.
Teatro Antico – antické divadlo s najkrajšou kulisou na svete
Grécke divadlo v Taormine pochádza z 3. storočia pred n. l. a je po tom v Siracuse druhé najväčšie antické divadlo na Sicílii. Rimania ho neskôr prestavali pre gladiátorské hry. To, čo ho robí výnimočným, však nie je veľkosť, ale kulisa: cez ruiny scény vidíte more, záliv a dymiacu Etnu. Úprimne – je krajšie ako to v Siracuse. Divadlo dodnes žije, v lete sa tu konajú koncerty a festivaly (vrátane známeho Taormina Film Festu), takže ak trafíte termín, môžete zažiť predstavenie pod hviezdami na mieste, kde sedeli diváci pred viac ako dvetisíc rokmi.
Odeon
Hneď za kostolom Santa Caterina sa skrýva malý rímsky Odeon – komorné divadielko pre približne 200 divákov, kde sa kedysi konali hudobné a poetické vystúpenia pre vyvolených. Je to skôr rýchla zastávka než veľký zážitok, ale práve preto má svoje čaro: stojíte v antickom divadle a okolo vás prúdi bežný život mesta.
Madonna della Rocca a kríž nad mestom
Dobré kardio: približne 20 minút do schodov (stále schodov!) vás vyvedie ku kaplnke Madonna della Rocca, vytesanej priamo do skaly, a ku krížu nad mestom. Najlepšie je vyraziť podvečer – výhľad počas zlatej hodinky po západe slnka je odmena, na ktorú sa nezabúda.
Villa Comunale – mestské záhrady
Krásne mestské záhrady plné exotických rastlín a vyhliadok na more. Záhrady založila koncom 19. storočia anglická šľachtičná Florence Trevelyan, ktorá sa po škandále na anglickom dvore usadila v Taormine. Dodnes v nich stoja jej kuriózne stavby – akési romantické pavilóny z tehál a kameňa, ktorým miestni hovoria „victorian follies“. Ideálne miesto, kam sa schovať pred poludňajším slnkom.
Kde (a čo) jesť v Taormine
Toto je sekcia, na ktorú ste čakali. 🙂 Malá poznámka na úvod: večerať sa v Taormine dá aj skôr ako o 19:30 – viaceré podniky otvárajú už okolo 18:00, čo sa nám hodilo.
Raňajky: Bam Bar
Ikonický podnik na raňajky priamo v centre – do Bam Baru sa chodí na slávnu granitu s brioškou a cappuccino. Na rad sa síce čaká, ale ide to rýchlo. A jedna úprimná poznámka: tá preslávená brioška ma až tak neohúrila – pripomínala mi náš slovenský sladký makový rohľík… bez maku. 🙂 Granita však stojí za každú minútu v rade.
Trattoria Da Nino
Tu som ochutnala špagety s pistáciami a krevetami – kombinácia, ktorá na východnej Sicílii nie je náhoda. Pistácie z neďalekého Bronte sú tu národný poklad a nájdete ich úplne vo všetkom. Menu a rezervácie nájdete na ich oficiálnej stránke.
Trattoria Baccanale
Sicílske antipasto misto ako predjedlo, klasická pasta alla Norma (cestoviny s baklažánom, paradajkami a slanou ricottou – jedlo, ktoré musíte na Sicílii ochutnať) a pistáciové tagliatelle. A na záver pozornosť podniku: mandľové víno, sicílska špecialita. Novinky a fotky zdieľajú na svojom Facebooku.
Ristorante Pizzeria Forno a Legna Mamma Rosa
Moja srdcovka. Pizza z pece na drevo, gnocchi s krevetami a pistáciami, ravioli plnené hovädzím mäsom, ryba – a k tomu chlebík s olivovým olejom a bazalkovou soľou. Ochutnali sme aj pizzu Norma. Pizzaiolo bol neuveriteľne ochotný a ukázal mi, ako robia pizzu v peci – vrátane ich signature pizze s pistáciovým krémom a parmezánom. Bonus: terasa reštaurácie sa pozerá priamo na rímsku pamiatku Naumachie – viac na ich webe. Recept na pistáciovú pizzu a pistáciový krém pripravujem do samostatného článku, takže sledujte mojedobroty.sk!
Pistáciová zmrzlina – povinná jazda
Pistáciová zmrzlina je v Taormine must. Najlepšia je v malých obchodíkoch s vlastnou výrobou – a rovno si tam kúpte aj malé vzorky pistáciových dobrôt domov. Stoja za to.
Pistáciová zmrzlina a pistáciové koláčiky
Krátke video s jedlami, ktoré som ochutnala v Taormíne
Koľko to stojí?
Aby ste mali predstavu: street food (arancini a iné dobroty do ruky) vyjde na 5 – 10 €. Reštaurácie, ktoré naozaj stoja za to, sa na východnej Sicílii pohybujú od cca 20 € za hlavné jedlo. S malým predjedlom a drinkom rátajte okolo 40 – 50 € na osobu. Nie je to najlacnejšie – miestni chodia jedávať skôr od mora do vnútrozemia, alebo sa jednoducho navzájom navštevujú doma.
Pláže v okolí Taorminy
Najprv dôležitá vec o mori: voda tu nikdy nie je príliš teplá. V júni mala okolo 23 °C – pobrežie je skalnaté a more otvorené, takže sa veľmi nezohrieva, pokiaľ nejde o zátoku. V tej horúčave to ale vôbec nie je na škodu. Najteplejšie more zažijete v auguste a septembri.
Isola Bella – ikonický ostrovček spojený s pevninou úzkym pásom pláže. Je krásna, ale odkedy sa tu nakrúcal seriál White Lotus, býva poriadne preplnená turistami. Choďte skoro ráno alebo podvečer.
Mazzarò – kamienková pláž priamo pod lanovkou s tyrkysovou vodou. Mne osobne ale neučarovala: takmer celú ju zaberajú platené lehátka súkromných lidos a verejná časť je len malý kúsok pri loďkach.
Lanovka vs. autobus: Z Taorminy dole k moru (Mazzarò/Isola Bella) premáva lanovka – pohodlná, ale dosť drahá: spiatočný lístok stojí 10 €. Lacnejšia alternatíva je autobus, ktorý vás z Taorminy dole odvezie za približne 1,50 – 2 €.
Spisone a Letojanni – dlhšie pláže severne od Taorminy, o niečo voľnejšie ako Isola Bella.
Giardini Naxos – mestečko pod Taorminou s dlhou plážou. Tip navyše: je to aj výrazne lacnejšia alternatíva ubytovania, ak sa vám ceny priamo v Taormine zdajú prehnané.
Tip na záver k plážam: lehátko so slnečníkom sa v Taormine vyšplhá až na 40 € na deň. Určite preto odporúčam pribaliť si vlastný slnečník, deku alebo uterák – a topánky do vody. Pobrežie je kamienkové a skalnaté, bosé nohy vám poďakujú.
💡 Máte radšej piesok než skaly? Ak milujete Taliansko, ale snívate skôr o jemnom piesku a krištáľovo čistej vode, mrknite na môj sprievodca po juhovýchodnom pobreží Sardínie – raj pre milovníkov pláží a dobrého jedla.
Krátke video o plážach v okolí Taormíny
Savoca: po stopách Krstného otca
Ak máte radi filmy, výlet do Savocy je povinnosť. Práve tu Francis Ford Coppola nakrúcal sicílske scény Krstného otca – Corleone vo filme „hrala“ Savoca, pretože skutočné Corleone bolo už príliš moderné.
Bar Vitelli – legendárny bar, kde Michael Corleone žiada otca Apollonie o jej ruku. Vyzerá dodnes takmer rovnako ako vo filme a vo vnútri nájdete fotografie z nakrúcania. Dajte si granitu na terase a nasávajte atmosféru.
Kostol San Nicolò – kostol, kde sa vo filme konala svadba Michaela a Apollonie, s krásnym výhľadom na okolité kopce a more.
Ako sa tam dostať: Savoca leží v kopcoch nad pobrežím. My sme to riešili kombináciou: vlakom/autobusom do Santa Teresa di Riva a odtiaľ hore taxíkom – serpentíny nahor by boli pešo poriadna výzva. Premávajú aj lokálne autobusy, ale spojov je málo, takže si vopred pozrite časy.
Krátke video o Savoce
Siracusa: mesto, kde sa dejiny dotýkajú mora
Ortigia / Duomo
Siracusa bola v antike jedným z najmocnejších gréckych miest Stredomoria – a dodnes to na nej vidno. Je to krásne starobylé mesto s úzkymi uličkami, a dobrá správa: zďaleka nie toľko schodov ako v Taormine. V júni tu už bolo veľmi teplo, more však opäť chladnejšie kvôli skalnatému pobrežiu.
Ako sa tam dostať z Taorminy
Vlakom. Cesta trvá približne 2 hodiny, vlaky sú komfortné a čisté, lístok stojí okolo 12 € jedným smerom. V Siracuse sa potom všetko dá prejsť pešo – alebo si dať odviezť tuk-tukom, čo je zážitok sám o sebe.
⚠️ Dôležité upozornenie: overte si otváracie hodiny!
Toto je moja najväčšia rada zo Siracusy, ktorú som sa naučila na vlastnej koži: pred návštevou si skontrolujte, kedy sú jednotlivé pamiatky otvorené. Ja som si to nepozrela a viacero vstupov bolo zatvorených – napríklad katakomby San Giovanni aj Castello Maniace (k hradu sa však dá prejsť aspoň zvonku, špička Ortigie s výhľadom na more stojí za prechádzku aj tak). Aktuálne otváracie hodiny a ceny vstupov do archeologického parku nájdete na oficiálnej stránke parku.
Ortigia – historické srdce mesta
Ostrovček Ortigia je to najkrajšie zo Siracusy. Duomo di Siracusa je fascinujúci – barokový chrám doslova postavený okolo antického Aténinho chrámu, ktorého dórske stĺpy dodnes vidíte zabudované v stenách. Neďaleko stojí kostolík San Pietro a pri vstupe na Ortigiu ruiny Apollónovho chrámu, najstaršieho dórskeho chrámu na Sicílii.
Trh na Ortigii
Hneď pri Apollónovom chráme nájdete trh – ryby, čerstvá zelenina a ovocie, keramika a samozrejme suveníry. Atmosféra, vône, pokrikovanie predavačov… toto je Sicília v koncentrovanej podobe.
Tajomstvo keramických hláv (Teste di Moro)
Tie maľované keramické hlavy, ktoré vidíte na balkónoch a v obchodoch po celej Sicílii, majú za sebou poriadne dramatickú legendu – nám ju rozprávala naša hostiteľka v Taormine. Príbeh sa odohráva v Palerme okolo 11. storočia, v čase arabskej nadvlády. Krásna Sicílčanka sa zaľúbila do mladého Maura (arabského obchodníka – prímorské mestá boli vtedy plné kupcov). Láska bola opätovaná, až kým dievčina nezistila, že jej milý má vo svojej rodnej krajine manželku a deti a chystá sa k nim vrátiť. V návale žiaľu a hnevu mu odťala hlavu, urobila z nej kvetináč a zasadila doň bazalku. Tá kvitla tak bujne, že susedia začali zo závisti vyrábať keramické kvetináče v tvare hlavy… a tradícia bola na svete. Dnes sa Teste di Moro vyrábajú v pároch – mužská a ženská hlava – a sú symbolom vášnivej (a osudovej) lásky. Najslávnejšie pochádzajú z keramického mesta Caltagirone.
Keramické hlavy (Teste di Moro)
Legenda o keramických chlavách
Archeologický park Neapolis
Jeden z najväčších archeologických areálov v Európe. Vstup stojí 14 €. Čo v ňom nájdete:
Teatro Greco – grécke divadlo z 5. storočia pred n. l., vytesané priamo do skaly, jedno z najväčších divadiel antického sveta. Premiéry tu mal sám Aischylos. Malé varovanie z vlastnej skúsenosti: ak prídete počas divadelnej sezóny (máj – začiatok júla), divadlo je zakryté modernou tribúnou a javiskom pre predstavenia – čistý pohľad na celý antický amfiteáter teda neuvidíte. Pre mňa to bolo mierne sklamanie. Ak chcete divadlo vidieť „nahé“, príďte mimo sezóny predstavení – alebo to otočte a kúpte si lístok na večerné predstavenie klasickej gréckej drámy, čo je zážitok sám o sebe.
Dionýzovo ucho (Orecchio di Dionisio) – umelá jaskyňa vytesaná do vápenca, vysoká asi 23 metrov a hlboká 65, s neuveriteľnou akustikou: zvuk dokáže zosilniť až 16-násobne. Meno jej dal vraj sám maliar Caravaggio, keď Siracusu navštívil v roku 1608 – tvar jaskyne mu pripomínal ušnicu a oživil tým legendu, podľa ktorej dal jaskyňu vybudovať tyran Dionýzios, aby v nej väznil zajatcov a otvorom zhora počúval ich rozhovory zosilnené ozvenou. Vyskúšajte si tlesknúť alebo zaspievať tón – ozvena je fascinujúca.
Jaskyňa povrazníkov (Grotta dei Cordari) – veľká jaskyňa podopretá štíhlymi kamennými piliermi, ktoré tu nechali antickí kamenári. Po stáročia v nej pracovali výrobcovia lán – vlhké prostredie bolo na pletenie konopných povrazov ideálne. Podľa legendy tu (alebo v Dionýzovom uchu) tyran Dionýzios väznil básnika Filoxena za to, že si dovolil nepochváliť tyranove literárne pokusy – a Filoxenos tu vraj napísal svoje najslávnejšie dielo Kyklop.
Jaskyňa povrazníkov v najväčšom archeologickom parku v Európe v Siracuse
Latomia del Paradiso – „rajský kameňolom“, v ktorom sa obe jaskyne nachádzajú. Práve odtiaľto sa ťažili kamenné bloky na stavbu antickej Siracusy. Dnes je z bývalého kameňolomu bujná záhrada plná citrusov a oleandrov – odtiaľ ten názov. Súčasťou je aj Grotta del Ninfeo.
Rímsky amfiteáter – jeden z najväčších v Itálii, kedysi dejisko gladiátorských zápasov.
Siracusa – Rímsky amfiteáter
Kde jesť v Siracuse
V Siracuse sa často jedáva fritto misto – vyprážané morské špeciality. Ja som skončila v reštaurácii Pindaro – Ristorante & Bistrot priamo pri fontáne Aretusa, kde som opäť odskúšala lokálne jedlá s pistáciami. Verní čitatelia už vedia, že pistáciám sa na východnej Sicílii jednoducho nedá ujsť. 🙂
Praktické info: doprava, ceny a tipy na záver
Auto? Radšej nie.
Auto by som si na Sicílii vôbec nepožičiavala, a to z viacerých dôvodov: parkovanie v centrách miest je takmer nemožné a parkoviská stoja aj 30 € na deň, a cesty sú samé útesy a serpentíny – neskúsený vodič môže mať vážny problém.
Autobusy a vlaky fungujú skvele
Všade sa výborne dá dostať autobusmi – premávajú zvyčajne od cca 7:00 do 22:00, sú čisté a klimatizované. Osvedčil sa nám aj vlak (Trenitalia) – komfortný a čistý. Niekedy treba kombinovať vlak + autobus a napríklad do kopcovitej Savocy zobrať zo Santa Teresa di Riva taxík. Lanovka Taormina–Mazzarò je pohodlná, ale drahá (10 € spiatočne); autobus dole k moru vyjde na cca 1,50 – 2 €.
Etna – ísť či neísť?
Etna – výhľad na Etnu z Taormíny
Ja som na Etnu nešla. Výlet na samotný vrchol stál vyše 160 € na osobu, čo mi na tmavý kopec prišlo priveľa. 🙂 A pozor – ešte v júni bolo z Taorminy na Etne vidieť sneh, takže na vrchol treba aj teplé oblečenie, ktoré som so sebou nemala. Ak o Etne uvažujete, rátajte s tým v rozpočte aj v batožine. Výhľad na ňu z Teatro Antico je však zadarmo a dych berie rovnako.
Rýchle zhrnutie cien
Položka
Cena
Vlak Taormina – Siracusa (1 cesta)
cca 12 €
Lanovka Taormina – Mazzarò (spiatočná)
10 €
Autobus Taormina – pláže
cca 1,50 – 2 €
Vstup do Archeologického parku Neapolis
14 €
Street food (arancini a pod.)
5 – 10 €
Hlavné jedlo v dobrej reštaurácii
od 20 €
Večera s predjedlom a drinkom
cca 50 €/os.
Parkovanie v centre (ak prídete autom)
až 30 €/deň
Lehátko so slnečníkom na pláži
až 40 €/deň
Výlet na vrchol Etny
od 160 €/os.
Bodka na záver
V našom apartmáne boli sicílske kuchárske knihy – a ja už viem, že z tejto cesty si neodnášam len spomienky, ale aj nové recepty. Jeden z nich (pistáciová pizza s pistáciovým krémom a parmezánom priamo od pizzaiola z Mamma Rosa!) už čoskoro nájdete tu na blogu. Stay tuned. 🍕💚
Boli ste na východnej Sicílii? Napíšte mi do komentárov svoje tipy – a ak sa chystáte, uložte si tento článok, zíde sa vám.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Z jedného základu si pripravíte dve ikonické talianske cestoviny, ktoré patria do mojej prvej trojky – Amatriciana a Pasta alla Zozzona. Spojenie slaniny, paradajkovej omáčky, cibule a talianskeho syra vytvára jedinečnú harmóniu chutí. Amatriciana je klasika s paradajkovou omáčkou, zatiaľ čo Zozzona pridáva žĺtka a syr, ktoré vytvoria jemnú krémovú konzistenciu – bez smotany.
Odkiaľ pochádzajú a čím sa líšia
Špagety Amatriciana pochádzajú z mestečka Amatrice v strednom Taliansku a patria medzi najznámejšie rímske cestoviny. Originál sa pripravuje z guanciale, pecorina a paradajok, no v domácej verzii ho pokojne nahradíš kvalitnou slaninou a tvrdým syrom, ktorý máš po ruke. Výsledkom je jednoduchá, ale výrazná omáčka plná chuti.
A ako sa líši Pasta alla Zozzona? Zatiaľ čo Amatriciana stavia na čistej paradajkovej omáčke, Zozzona je „špinavšia“ (odtiaľ jej názov) a bohatšia – pridávajú sa do nej vaječné žĺtka so syrom, ktoré vytvoria hodvábne krémovú konzistenciu bez kvapky smotany. Z jedného základu tak zvládneš dve úplne odlišné jedlá.
🍳 Pomôcky
Panvica s vyšším okrajom
Hrniec na cestoviny (min. 3 l)
Doska na krájanie a nôž
Cedidlo
Vidlička a varecha na premiešanie
🍝 Špagety all’Amatriciana
Špagety amatriciana
Suroviny (1 porcia)
200 g paradajkovej šťavy
1 stredne veľká cibuľa
1–2 strúčiky cesnaku
50 g oravskej slaniny
Štipka oregana
1 čili paprička (voliteľné)
Pár lístkov bazalky alebo ½ ČL sušenej bazalky
1–2 PL olivového oleja
Mleté čierne korenie podľa chuti
1–2 ČL pecorina, parmezánu, grana padano alebo vršatca
80–100 g špagiet (originálne bucatini)
3 l vody + 1 PL soli na varenie cestovín
Suroviny na špagety amatriciana
Postup
Cibuľu nakrájajte na tenké plátky a cesnak nasekajte nadrobno.
Slaninu nakrájajte na malé hranolčeky. V panvici rozohrejte olivový olej a slaninu osmažte do zlatista.
Pridajte oregano, čili (alebo len mleté korenie) a plátky cibule. Restujte, kým cibuľa zmäkne.
Pridajte cesnak a krátko orestujte. Následne pridajte paradajkovú šťavu a bazalku.
Znížte teplotu a omáčku varte 10–15 minút. Ak sa príliš zahusťuje, pridajte trochu vody z cestovín.
Špagety varte o niečo kratšie než al dente, preložte ich do panvice a premiešajte s omáčkou.
Varte, kým cestoviny nie sú al dente. Podávajte s nastrúhaným pecorinom alebo parmezánom.
🍅 Pasta alla Zozzona
Pasta alla zozzona
Suroviny
Všetky suroviny ako pri Amatriciane, no navyše:
2 žĺtka
2 PL nastrúhaného syra (ideálne pecorino)
Petržlenová vňať
Cestoviny: rigatoni alebo iné ryhované trubičky
Suroviny na zozzonu
Postup
Žĺtka rozmiešajte so syrom pecorino a odložte bokom.
Pripravte základ omáčky rovnako ako pri Amatriciane (slanina, cibuľa, cesnak, paradajky, korenie).
Uvarte rigatoni takmer do al dente.
Cestoviny pridajte do panvice s omáčkou, premiešajte a odstavte z plameňa.
Prilejte zmes žĺtkov so syrom a rýchlo premiešajte, aby sa vajíčka neskrútili.
Posypte petržlenovou vňaťou a syrom. Podávajte okamžite.
S čím podávať a tipy na záver
Špagety Amatriciana aj Zozzona sú samy o sebe plnohodnotným jedlom – stačí k nim pohár suchého červeného vína a čerstvo nastrúhaný pecorino navrchu. Ak máš rád/a taliansku kuchyňu, mrkni aj na moju pečenú cibuľu s tuniakom a kaparami alebo sladkú jahodovú pizzu Dolce. A keď zatúžiš po Taliansku aj mimo taniera, inšpiruj sa mojím sprievodcom po východnej Sicílii.
Na Amatricianu sú ideálne bucatini alebo špagety, na Zozzonu zasa rigatoni a iné ryhované trubičky, ktoré lepšie zachytia hustú omáčku. Pár tipov na záver: použi kvalitné paradajky (passata alebo San Marzano), soľ do vody nešetri a omáčku vždy dokonči trochou škrobovej vody z varenia – práve tá spojí cestoviny s omáčkou. Pri Zozzone panvicu pred pridaním žĺtkov odstav, aby sa vajíčka nezrazili a ostali krémové.
Špagety all’Amatriciana (+ variácia Pasta alla Zozzona)
Talianska klasika s paradajkovou omáčkou, slaninou a pecorinom. Z rovnakého základu si spravíš aj krémovú Pastu alla Zozzona – bez smotany.
Cibuľu nakrájame na tenké plátky, cesnak nasekáme nadrobno.
Slaninu nakrájame na malé hranolčeky. V panvici rozohrejeme olivový olej a slaninu osmažíme dozlata.
Pridáme oregano, čili (alebo len korenie) a plátky cibule. Restujeme, kým cibuľa zmäkne.
Pridáme cesnak a krátko orestujeme, potom paradajkovú šťavu a bazalku.
Znížime teplotu a omáčku varíme 10–15 min. Ak veľmi hustne, pridáme trochu vody z cestovín.
Špagety uvaríme o niečo kratšie než al dente, preložíme do panvice a premiešame s omáčkou.
Dovaríme do al dente a podávame s nastrúhaným pecorinom.
Video
Poznámky
👉 Variácia – Pasta alla Zozzona: Z toho istého základu spravíš aj krémovú Zozzonu.Navyše budeš potrebovať 2 vaječné žĺtka, 2 PL nastrúhaného pecorina a petržlenovú vňať; namiesto špagiet použi rigatoni (alebo iné ryhované trubičky).1. Žĺtka rozmiešaj so syrom pecorino a odlož bokom.2. Priprav základ omáčky rovnako ako pri Amatriciane (slanina, cibuľa, cesnak, paradajky, korenie).3. Rigatoni uvar takmer do al dente, pridaj do panvice s omáčkou, premiešaj a odstav z plameňa.4. Prilej zmes žĺtkov so syrom a rýchlo premiešaj, aby sa vajíčka neskrútili.5. Posyp petržlenovou vňaťou a syrom a ihneď podávaj.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Tieto štyri suroviny nájdete doma takmer vždy, takže si ich viete pripraviť kedykoľvek – pokojne aj o polnoci. A ak pridáte trochu petržlenovej vňate, bazalku, čierne korenie a parmezán, získate jedlo, ktoré by ste čakali skôr v luxusnej talianskej reštaurácii.
Dnes Vám ukážem dve verzie:
Tradičnú – s jemnou krémovou omáčkou (cremina).
Mini verziu – moju obľúbenú, kde sa cestoviny na panvici jemne opekajú a získajú chrumkavú textúru.
Špagety Aglio Olio Peperoncino – suroviny
Tradičná verzia Aglio Olio Peperoncino
Dáme variť vodu na špagety, osolíme ju a pridáme cestoviny.
Medzitým si na panvici zohrejeme olivový olej. Pridáme nasekaný cesnak a čili a krátko orestujeme.
Keď cesnak začne mäknúť, prilejeme trochu vody z cestovín – vznikne základ omáčky.
Pridáme nasekané stonky petržlenovej vňate, lístky bazalky a čierne korenie. Spolu s olejom a vodou z cestovín vytvoríme jemnú krémovú emulziu (cremina).
Špagety vyberáme kliešťami priamo z hrnca (nedovaríme ich úplne). Na panvici ich povaríme, aby dosiahli konzistenciu al dente.
Podľa potreby pridáme ešte trochu vody z cestovín, aby neboli suché.
Ihneď podávame, posypeme petržlenovou vňaťou a parmezánom.
Moja obľúbená mini verzia
Táto verzia je rýchla a má úplne inú chuť – cestoviny sa na panvici jemne opekajú, vďaka čomu majú chrumkavé okraje a zaujímavú žuvačkovú textúru.
Dáme variť vodu na cestoviny, osolíme ju a uvaríme špagety al dente. Tentokrát ich úplne scedíme.
Na panvici rozohrejeme olivový olej, pridáme nasekaný cesnak a čili a restujeme, kým cesnak nezmäkne.
Pridáme scedené cestoviny a dobre premiešame.
Dochutíme lístkami bazalky a petržlenovou vňaťou.
Pokračujeme vo varení, ktoré pripomína smaženie – cestoviny točíme do „valca“, aby sa neprichytili.
Keď okraje získajú jemný oranžový nádych, je hotovo.
Ihneď podávame, posypeme petržlenom, bazalkou a parmezánom.
Tipy a zaujímavosti
Ak nemáte čerstvé čili, pokojne použite čili vločky.
Červené čili krásne vynikne na bielych cestovinách, zelené dodá sviežu ostrosť.
Recept má pôvod v Neapole a pôvodne sa často pripravoval aj s morskými plodmi.
Skvelo chutí so šalátom – v lete miešaný s balzamikovým octom a olivovým olejom, v zime kapustový šalát.
Špagety Aglio Olio Peperoncino
Špagety aglio olio peperoncino — tradičná verzia s krémovou creminou aj chrumkavá mini verzia. Jednoduchý taliansky recept zo 4 surovín, hotový za 20 minút.
Špagety vyberáme kliešťami z hrnca (nedovaríme úplne). Na panvici ich dovaríme al dente.
Podľa potreby pridáme ešte vodu z cestovín. Ihneď podávame s petržlenovou vňaťou a parmezánom.
Video
Poznámky
Mini verzia: Špagety uvaríme al dente a úplne scedíme. Na panvici orestujeme cesnak s čili v oleji, pridáme scedené cestoviny a opekáme, kým nezískajú chrumkavé okraje. Posypeme petržlenom, bazalkou a parmezánom.
Časté otázky
Aký je rozdiel medzi tradičnou a mini verziou?
Tradičná verzia používa creminu — krémovú emulziu z olivového oleja a vody z cestovín. Mini verzia cestoviny opečie na panvici, vďaka čomu získajú chrumkavú textúru.
Môžem použiť iné cestoviny ako špagety?
Áno, fungujú aj linguine alebo spaghettoni. Tradičné sú však špagety — tenšie cestoviny lepšie nasajú cesnakový olej.
Čím nahradiť čerstvé čili?
Použite sušené čili vločky — pridajte ich do oleja spolu s cesnakom. Množstvo upravte podľa chuti.
Záver
Špagety aglio olio peperoncino sú dôkazom, že aj z jednoduchých surovín vznikne výnimočné jedlo. Ak hľadáte ďalšiu inšpiráciu na cestoviny, vyskúšajte aj cestoviny so špargľou a krevetami.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Plnené paradajky s ryžou, zemiakmi a čerstvými bylinkami patria medzi najobľúbenejšie letné jedlá talianskej kuchyne. Tento recept pochádza priamo z Ríma, kde je známy ako pomodori con il riso — jednoduchý pekáč plný vôní leta, ktorý zvládnete pripraviť len za 20 minút aktívnej práce. Voňavé zrelé paradajky, jemne marinovaná ryža, zemiaky, cibuľa a čerstvé bylinky — to všetko v jednom pekáči. Plnené paradajky sú ideálne na ľahký obed alebo večeru a Taliani si na nich pochutnávajú aj za studena na pláži či pikniku.
Časová náročnosť
Príprava: 20 minút
Marinovanie ryže: 30 – 60 minút
Pečenie: cca 1 hodina
Celkový čas: 1 hodina 50 minút (vrátane marinovania)
Suroviny(na 2 – 4 porcie)
4 väčšie zrelé guľaté paradajky (ideálne so stopkou)
4 PL guľatozrnnej ryže (cca 1 PL na 1 paradajku, podľa veľkosti paradajok)
2 veľké zemiaky
2 stredne veľké cibule
2 PL panenského olivového oleja + extra na potretie a pokvapkanie
4 väčšie lístky čerstvej bazalky
2 – 3 strúčiky cesnaku
čerstvý rozmarín a oregano (pár vetvičiek)
4 ČL strúhaného tvrdého syra (parmezán, grana padano, pecorino alebo vršatec)
1. Ako pripraviť paradajkovú šťavu na marinovanie ryže (5 minút)
Odrežte vrchné časti paradajok (so stopkou) a odložte ich. Dužinu lyžicou jemne vydlabte do misky. Osoľte ju a rozmixujte tyčovým mixérom na jemnú šťavu.
2. Ako dlho marinovať ryžu (30 – 60 minút)
Do paradajkovej šťavy pridajte umytú ryžu (1 PL na 1 paradajku), 2 PL olivového oleja, nasekanú bazalku a nadrobno nasekaný cesnak. Pri väčších paradajkách pridajte 1 – 2 PL naviac. Premiešajte a nechajte marinovať aspoň 30 minút, ideálne 1 hodinu.
3. Príprava oblohy (10 minút)
Zemiaky ošúpte a nakrájajte na tenšie mesiačiky. Cibuľu ošúpte a nakrájajte na plátky.
Príprava pred pečením
4. Plnenie a vrstvenie (5 minút)
Pekáč jemne potrite olivovým olejom. Na dno poukladajte prázdne hlavičky z paradajok. Okolo rozložte časť zemiakov a cibule, osoľte, okoreňte a pokvapkajte olivovým olejom (ja striedam s pikantným olivovým olejom). Paradajky naplňte marinovanou ryžou, do každej pridajte lyžičku strúhaného syra. Obložte zvyškom zemiakov a cibule, znovu osoľte a okoreňte a polejte olejom. Na vrch položte paradajkové „čiapočky“, pridajte vetvičky rozmarínu a oregana, a znova pokvapkajte (pikantným) olivovým olejom. Zvyšnou šťavou z paradajkovej dužiny polejte zemiaky a cibuľu.
Plnené paradajky s ryžou a zemiakmi pred pečením
5. Pečenie a kontrola mäkkosti (1 hodina)
Pečte v rúre vyhriatej na 180 °C približne 1 hodinu, kým nie sú zemiaky mäkké a ryža prepečená.
Plnené paradajky s ryžou a zemiakmi po upečení
6. Servírovanie (5 minút)
Pred podávaním odstráňte zosušené bylinky. Podávajte teplé posypané strúhaným syrom, alebo nechajte vychladnúť a vychutnajte si ich za studena.
Prečo sú plnené paradajky také obľúbené v Ríme
Rímske plnené paradajky (pomodori con il riso) sú klasickým jedlom rímskej kuchyne, ktoré nájdete v každej tradičnej rosticcerii — obchode s hotovým jedlom na odnos. Recept je jednoduchý a využíva to najlepšie z letnej úrody: zrelé paradajky plné chuti, čerstvú bazalku a aromatický rozmarín. Kľúčom k autentickej chuti je marinovanie ryže v paradajkovej šťave — ryža tak nasaje všetku chuť a pri pečení zostane jemne al dente. Zemiaky pečené v paradajkovej šťave okolo paradajok sú rovnako lahodné ako samotné plnené paradajky — mnohí Rimania tvrdia, že práve zemiaky sú na celom jedle to najlepšie.
Tipy a varianty receptu
Do ryže môžete pridať nasekané čierne olivy alebo kapary.
Pre extra chuť použite pikantný olivový olej.
Ak chcete verziu „ako od babičky“, pridajte k ryži aj lyžičku paradajkového pretlaku.
Tento recept je skvelý aj na druhý deň – stačí zohriať alebo zobrať so sebou na piknik.
Voňavé plnené paradajky s marinovanou ryžou, zemiakmi a čerstvými bylinkami. Ľahký letný obed alebo večera – len 20 minút prípravy a za hodinu máte hotový pekáč plný chutí leta. Výborné aj za studena na piknik.
4ksks veľká zrelá guľatá paradajka ideálne so stonkami
4PL60 g guľatozrnná ryža 1 PL na každú paradajku
2PL30 ml panenský olivový olej extra vergine
4ksväčší lístok čerstvej bazalky 1 lístok na paradajku
2-3ksstrúčik cesnaku
soľ podľa chuti
Obloha
2ksveľký zemiak
2ksstredne veľká cibuľa 1 cibuľa na 2 paradajky
4ČL20 g strúhaný tvrdý syr parmezán, grana padano, pecorino alebo vršatec
čerstvý rozmarín pár vetvičiek
čerstvé oregáno pár vetvičiek
mleté čierne korenie podľa chuti
panenský olivový olej na polejenie a vymastenie pekáča
pikantný olivový olej voliteľnéna dochutenie
Pomôcky
ostrý nôž
lyžica na vydlabávanie
tyčový mixér
doska na krájanie
škrabka na zemiaky
veľká misa
pekáč
Rúra
Postup
Z paradajok odrežte hlavičky tak, aby ste ich vedeli opäť položiť naspäť. Vnútornú dužinu jemne vyklopte lyžicou a dajte do nádoby. Dužinu osoľte a rozmixujte tyčovým mixérom, až kým nezískate jemnú šťavu.
Do paradajkovej šťavy pridajte umytú ryžu — na jednu paradajku počítajte jednu polievkovú lyžicu. Ak máte veľké paradajky, pridajte o jednu až dve lyžice naviac. Pridajte 2 polievkové lyžice olivového oleja, najemno nasekanú bazalku a cesnak. Premiešajte a nechajte ryžu marinovať v šťave minimálne 30 minút, ideálne jednu hodinu.
Očistite zemiaky a nakrájajte na tenšie mesiačiky. Cibuľu ošúpte a nakrájajte na plátky.
Spodok pekáča jemne vymastite olivovým olejom. Na dno poukladajte vydlabané paradajky. Okolo rozmiestnite zemiaky vrstvené s plátkami cibule. Polejte olivovým olejom, osoľte a okoreňte mletým čiernym korením.
Paradajky naplňte doplna marinovanou ryžou v paradajkovej šťave. Do každej pridajte približne jednu čajovú lyžičku strúhaného syra. Obložte s ostatkom zemiakov a cibule, opäť polejte olejom. Paradajky uzatvorte čapičkami so stonkami. Na povrch poukladajte rozmarín a oregáno. Všetko ešte raz jemne polejte olivovým olejom. Na zemiaky a cibuľu vylejte zostatok paradajkovej šťavy s ryžou a jemne osoľte.
Pečte v rúre na 180 °C približne jednu hodinu. Pred vyberaním skontrolujte, či sú zemiaky upečené. Pred podávaním odstráňte zosušené bylinky. Na tanier servírujte paradajku so zemiakmi a posypte strúhaným syrom. Podávajte teplé, alebo aj za studena — Taliani si toto jedlo zvyknú zobrať na piknik či pláž.
Video
Poznámky
Výber paradajok: Najradšej mám tie so stopkami — ľahšie sa s nimi pracuje a vyzerajú efektívnejšie po upečení.Variácie: Môžete pridať čierne olivy, kapary alebo paradajkový pretlak pre intenzívnejšiu chuť.Pikantný olej: Odporúčam pikantný olivový olej na dochutenie — dodá jedlu jemnú štipľavú hĺbku.Na druhý deň: Tento recept je výborný aj za studena na druhý deň. Zoberte si ho na kúpalisko, k jazeru alebo na piknik.Pomer surovín: Jedna cibuľa na dve paradajky, jedna polievková lyžica ryže na jednu paradajku, jeden lístok bazalky na jednu paradajku.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
