Máte doma hokkaido a premýšľate, čo z neho pripraviť? Nemusí to byť vždy len polievka. Táto oranžová tekvica sa hodí do krémového rizota, chrumkavej quesadilly aj voňavého sladkého chlebíka. Z mojich receptov som vybrala päť dobrôt, medzi ktorými si vyberiete podľa chuti aj toho, čo už máte nachystané.
Najprv malá pomôcka: na šalát sa nám zídu upečené mesiačiky, do quesadilly a chlebíka pyré. Rizoto zase začína surovou tekvicou. Pri každom jedle nájdete odkaz na celý recept so surovinami a postupom.
Ak sa chystáte piecť tekvicu, najprv si vyberte recept. Časť upečených mesiačikov môžete nechať vcelku na šalát, ďalšiu rozmixovať. Podrobný postup nájdete v návode na hokkaidové pyré.
Dochutenie prispôsobíme tomu, čo budeme variť. Do sladkého chlebíka nepatrí tekvica ochutená cesnakom, čili či rímskou rascou. Ak pripravujete základ na viac jedál, výrazné korenie pridávajte až do jednotlivých receptov.
1. Tekvicová polievka: keď chcete niečo hrejivé
Jemná tekvica, cibuľa, cesnak a sladký zemiak alebo zemiak s mrkvou vytvoria krémový základ. Polievku môžete zjemniť smotanou či kokosovým mliekom alebo ich vynechať. Na záver jej pristanú opečené tekvicové semiačka a pár kvapiek tekvicového oleja.
Hodí sa aj vtedy, keď už máte tekvicu upečenú. V recepte nájdete aj postup so surovou tekvicou, takže kvôli polievke nemusíte osobitne zapínať rúru.
V tomto rizote sa hokkaido stretne s guľatozrnnou ryžou, slaninkou a bylinkami. Časť tekvice sa rozmixuje na krém, zvyšok ostane v kúskoch. Navrch príde strúhaný syr a tekvicové semiačka.
Vyberte si ho, keď máte chuť na sýte hlavné jedlo. Začína sa surovou tekvicou a ryža sa v mojom postupe vopred namáča, preto si pred varením pozrite celý recept. Nájdete v ňom aj obmenu s kurkumou a kokosovým mliekom.
3. Hokkaidová quesadilla: chrumkavá tortilla s jemnou plnkou
Tekvicové pyré, červená fazuľa, korenie a roztopený syr ukryté medzi tortillami. Quesadilla sa na panvici opečie dozlatista a po rozkrojení ju môžeme podávať s guacamole. Sladkosť tekvice sa tu pekne dopĺňa s pikantnou plnkou.
Toto je dobrá voľba, keď už máte hotové pyré. Čas na jeho prípravu treba pripočítať, ak začínate s celou tekvicou. Množstvo čili a kajenského korenia si prispôsobte podľa chuti.
4. Šalát z pečenej tekvice: s jablkom, orechmi a syrovou penou
Šalát nemusí byť len letné jedlo. Upečené mesiačiky tekvice doplníme listovým šalátom, jablkom, vlašskými orechmi a syrovou penou. V jednom súste sa tak stretne sladká tekvica, svieže jablko aj výraznejší syr.
Zvoľte ho, keď chcete využiť tekvicu upečenú v kúskoch. Jednotlivé časti si môžete nachystať zvlášť a šalát poskladať až pred podávaním, aby listy ostali svieže.
Na záver niečo voňavé. Tento sladký chlebík spája tekvicové pyré s maslom, medom, datľami a zmesou korenia so škoricou, zázvorom a klinčekmi. Po upečení ho necháme vychladnúť a až potom nakrájame.
Je to tip na pokojnejšie pečenie: samotný chlebík sa pečie približne 50–55 minút, navyše treba rátať s prípravou cesta a prípadne aj tekvice. Ak datle neobľubujete, v recepte nájdete aj možnosť ich vynechať.
Ak už máte pyré, siahnite po quesadille. Upečené mesiačiky využijete v šaláte a na sýty obed sa hodí rizoto. Keď chcete niečo jemné a teplé, vyhráva polievka. A keď máte čas zapnúť rúru aj na sladké pečenie, nechajte si kúsok tekvice na chlebík.
Ktorá tekvicová dobrota Vás láka najviac? Napíšte mi do komentára. Prajem Vám príjemné varenie a dobrú chuť!
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Crème brûlée recept, ktorý vyzerá ako z reštaurácie – a pritom ho zvládnete aj doma. Znie to zložito, no v skutočnosti stačí päť surovín a trochu trpezlivosti. Dnes vám ukážem hneď dve cesty: profesionálnu, s keramickými formičkami a flambérom, aj tú úplne domácu – v obyčajných pohároch a s karamelom z panvice. Nech už máte doma čokoľvek, ten obľúbený moment, keď lyžičkou rozbijete chrumkavý karamel, si dopraje každý.
Čo je crème brûlée
Crème brûlée je jemný pečený krém z jednoduchého základu – smotany, vaječných žĺtkov, cukru a vanilky – ktorý sa navrchu dozdobí tenkou vrstvou karamelizovaného cukru. Kúzlo je v kontraste: hodvábne mäkký krém a krehká chrumkavá kôrka. My si ho navyše prevoníme kôrou z pomaranča a citróna, ktorá dá dezertu krásny sviežy podtón.
Crème brûlée
Suroviny a prečo práve tieto
Pomer je pri crème brûlée základ všetkého. Ja počítam na 1 žĺtok 80 g smotany a približne 9 g cukru – podľa toho si množstvo ľahko prepočítate na koľko porcií chcete.
Dnešná dávka je na 4 poháre:
360 g smotany na šľahanie (30–33 % tuku)
4 vaječné žĺtky
32 g cukru
8 g vanilkového cukru
kôra z 1 pomaranča a 1 citróna
hnedý cukor na karamel (množstvo podľa verzie, viď postup)
Žĺtkov dávajte radšej menej ako viac – krém je vďaka tomu jemnejší.
Cukru do krému netreba veľa, chuť sa vyváži karamelom navrchu.
Kôru krájajte na tenko, len farebnú vrstvu – biela dužina pod ňou je trpká.
Ako pripraviť crème brûlée krok za krokom
Základ krému je pre obe verzie rovnaký, líši sa až pečenie a karamel.
Kôru z pomaranča a citróna necháme so smotanou lúhovať cez noc v chladničke – to dá najlepšiu chuť. Ak sa ponáhľate, stačí aspoň hodina. Žĺtky oddelíme od bielok, pridáme cukor s vanilkovým cukrom a metličkou len spojíme – nešľaháme, nechceme napeniť. Smotanu so šupkami zohrejeme na 80 °C (tesne pod bodom varu, ešte nevrie), precedíme a za stáleho miešania pomaly prilievame k žĺtkom, aby sa nezrazili. Z povrchu pozbierame penu a rozdelíme do formičiek alebo pohárov.
Profesionálna verzia – keramické formičky a flambér
Formičky uložíme do hlbšieho plechu a zalejeme horúcou vodou do ¾ ich výšky – to je vodný kúpeľ, ktorý krém chráni pred prehriatím. Pečieme približne 15 minút v rúre predhriatej na 150 °C (horný aj dolný ohrev, bez ventilátora). Hotové sú vtedy, keď sú okraje pevné a stred sa už len jemne chveje. Necháme vychladnúť a potom aspoň 3–4 hodiny (ideálne cez noc) stuhnúť v chladničke.
Karamel spravíme flambérom: na vychladený krém nasypeme lyžičku kryštálového cukru (ja používam hnedý), rovnomerne rozprestrieme a prebytok odsypeme. Flambérom prechádzame po celej ploche, kým sa cukor nekaramelizuje – dôležité je nezostať dlho na jednom mieste, aby sa neprepálil. Karamel hneď stvrdne do tenkej krehkej vrstvičky.
Domáca verzia – bez formičiek a flambéra
Nemáte keramické formičky ani flambér? Nevadí, presne tak som začínala aj ja. Použite žiaruvzdorné sklenené poháre a naplňte ich krémom. Keďže vysoký plech na vodný kúpeľ doma väčšinou nie je, spravíme si namiesto neho parný kúpeľ: na dno rúry dáme plech a nalejeme doň horúcu prevarenú vodu. Pečieme približne 15 minút; ak vaša rúra pečie silnejšie, začnite radšej od 120 °C a kontrolujte už po 13 minútach. Potom necháme vychladnúť a 3–4 hodiny stuhnúť v chladničke.
Karamel spravíme na panvici: do mierne rozpálenej panvice dáme hnedý cukor (na 4 poháre okolo 70 g), na miernom ohni ho roztápame a pridáme 2–3 PL vody. Voda spomalí roztápanie, takže cukor nestihne pripáliť a karamel je jemnejší. Miešame, kým sa voda neodparí a karamel nezhustne do zlatohneda. Nalejeme na vychladené poháre a rozotrieme. Po vychladnutí stvrdne – je jantárový a chrumkavý. Je síce trošku hrubší než flambovaný, no výsledok poteší rovnako.
Časté chyby a tipy na dokonalé crème brûlée
Krém je „vaječný“ alebo s dierkami? Väčšinou je vinníkom privysoká teplota – znížte ju a vždy pečte vo vodnom (alebo parnom) kúpeli.
Nezabudnite pozbierať penu pred pečením, inak bude povrch bublinkatý.
Para nie je to isté ako vodný kúpeľ – pomáha, aby povrch nepopraskal, ale hlavná jemnosť pochádza z nízkej teploty a z toho, že krém vytiahnete, kým sa stred ešte chveje.
Sklo musí byť žiaruvzdorné (tvrdené, typ Pyrex), inak by pri horúcom karameli mohlo prasknúť.
Karamel robte až tesne pred podávaním – v chladničke časom stráca chrumkavosť.
Ako crème brûlée obmeniť
Základný krém je vďačný na variácie. Vanilku môžete doplniť alebo nahradiť tonkovými bôbmi, škoricou či lyžičkou espressa pre kávovú verziu. Namiesto citrusov skúste levanduľu alebo trošku rumu. Ak máte radi výraznejšiu horkosladkú chuť, do karamelu sa hodí štipka morskej soli. A ak vás chytila chuť na ďalšie jednoduché dezerty do pohára, mrknite aj na Jahodový dezert do pohára alebo osviežujúci Letný broskyňový pohár.
Viac o pôvode a technike tohto francúzskeho klasika si prečítate aj na Wikipédii – prvá zmienka o ňom pochádza už z roku 1691.
Často kladené otázky
Dá sa crème brûlée spraviť bez flambéra?
Áno. Karamel spravíte na panvici a nalejete ho na vychladený krém, prípadne cukor krátko zapečiete pod grilom v rúre (pri skle opatrne).
Aký cukor je najlepší na karamel?
Kryštálový alebo trstinový hnedý. Biely dá číry, sklovitý karamel, hnedý zas jantárový s karamelovejšou chuťou.
Prečo sa mi krém zrazil?
Bol upečený pri privysokej teplote alebo pridlho. Nabudúce znížte teplotu a vytiahnite ho hneď, ako sú okraje pevné a stred sa jemne chveje.
Ako dlho crème brûlée vydrží?
Neskaramelizovaný krém vydrží v chladničke 2–3 dni. Karamel robte až tesne pred podávaním.
Crème brûlée je proste malý obrad – epické rozbitie karamelu a potom jemnosť a lahodnosť v každom súste. Ak si ho spravíte, dajte mi vedieť v komentároch, ktorú verziu ste zvolili – profi, či domácu.
Crème brûlée (domáce, 2 verzie)
5 7 2 hlasov
Jemný vanilkovo-citrusový krém a chrumkavý karamel. Ukážem profi verziu s flambérom aj jednoduchú domácu bez neho.
70ghnedý cukor na karameldomáca verzia alebo lyžička na formičku (flambér)
Pomôcky
keramické formičky alebo žiaruvzdorné poháre
flambér (kuchynský horák)
hlbší plech
Hrniec
Metlička
sitko
Panvica
kuchynský teplomer (voliteľné)
Postup
Krém (základ pre obe verzie)
Kôru z pomaranča a citróna nakrájajte na tenko, len farebnú vrstvu (biela dužina je trpká). Zalejte smotanou a nechajte lúhovať cez noc v chladničke (aspoň 1 h, ak sa ponáhľate).
Rúru predhrejte na 150 °C – horný aj dolný ohrev, bez ventilátora.
Žĺtky oddeľte od bielok. Pridajte cukor a vanilkový cukor a metličkou len spojte – nešľahajte.
Smotanu so šupkami zohrejte na 80 °C (tesne pod bodom varu, ešte nevrie) a preceďte cez sitko.
Horúcu smotanu za stáleho miešania pomaly prilievajte k žĺtkom, aby sa nezrazili. Z povrchu pozbierajte penu.
Rozdeľte do formičiek alebo pohárov.
Verzia profi – keramika a flambér
Formičky vložte do hlbšieho plechu, zalejte horúcou vodou do ¾ výšky (vodný kúpeľ). Pečte 15 min na 150 °C. Okraje majú byť pevné, stred sa jemne chveje – ak nie, dopečte 2–3 min.
Vyberte z vody, nechajte vychladnúť pri izbovej teplote, potom 3–4 h (ideálne cez noc) v chladničke.
Na vychladený krém nasypte lyžičku kryštálového (alebo hnedého) cukru, rozprestrite, prebytok odsypte. Flambérom karamelizujte po celej ploche; nezostávajte dlho na jednom mieste. Karamel hneď stvrdne.
Verzia doma – poháre a panvica
Žiaruvzdorné poháre naplňte krémom. Na dno rúry dajte plech a nalejte horúcu prevarenú vodu (parný kúpeľ). Pečte približne 15 min; ak rúra pečie silno, začnite od 120 °C a kontrolujte už po 13 min.
Nechajte vychladnúť a 3–4 h stuhnúť v chladničke.
Na panvici roztopte 70 g hnedého cukru, pridajte 2–3 PL vody, miešajte do zlatohneda (kým sa voda odparí). Nalejte na vychladené poháre a rozotrite. Po vychladnutí stvrdne.
Video
Poznámky
• Sklo musí byť žiaruvzdorné (tvrdené, typ Pyrex). • Karamelizujte až tesne pred podávaním – karamel v chladničke stráca chrumkavosť. • Para (parný kúpeľ) nenahradí vodný kúpeľ úplne; kľúč je nízka teplota a vytiahnuť, kým sa stred chveje.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Bazalkový olej je jeden z tých receptov, kde z dvoch surovín vznikne niečo, čo úplne zmení obyčajné jedlo. Sýto zelený, voňavý, s čistou bazalkovou chuťou — stačí ním pokvapkať cestoviny, pizzu alebo opečený chlieb a hneď je to iné jedlo. Práce je s ním len 15 minút a odmenou je fľaška, ktorá vonia ako talianske leto.
A najkrajšie na tom je, že sa nič nevyhodí. To, čo zostane po precedení v gáze, je hustý bazalkový pretlak. Ten zamrazím do formičiek na ľad a cez zimu ním dochucujem polievky a omáčky, keď je čerstvá bazalka drahá a nič moc.
Prečo bazalkový olej a nie pesto
Pesto je hutné, má v sebe syr aj orechy a hodí sa hlavne na cestoviny. Bazalkový olej je oproti nemu ľahký a tekutý — dá sa pokvapkať na čokoľvek, jedlo nezaťaží a nezakryje ostatné chute. Navyše z jednej dávky bazalky získate rovno dve veci: číry zelený olej do chladničky a pretlak do mrazničky.
Pomer je 1 : 2 — na jednu časť bazalky dve časti oleja. Vďaka tomu je olej naozaj sýty a zelený. Ak máte bazalky menej, pokojne dávku zmenšite, len pomer zachovajte.
Listy nemusíte prácne obierať zo stoniek. Mne stačí odstrániť tie najhrubšie spodné stonky, tenké vetvičky nechávam. Pri malom podiele stoniek to na chuti nepoznať — až keď je stoniek veľa, olej ide do trávovej horkosti a rýchlejšie stmavne.
Olivový olej vyberte taký, ktorý vám chutí aj samotný. Nemusí byť najdrahší, ale keď je zatuchnutý alebo príliš pálivý, bazalka to nezachráni.
Ako pripraviť bazalkový olej
Bazalku poriadne umyjeme a necháme odkvapkať. Odvážime si 250 g.
Dáme ju do mixéra a prilejeme 500 g olivového oleja.
Mixujeme dovtedy, kým nevznikne hustá zelená zmes bez väčších kúskov — má vyzerať ako smoothie. Chvíľu to trvá, buďte trpezliví.
Zmes prelejeme do hrnca a na sporáku ju za stáleho miešania zahrejeme na 60 °C. Teplomer sa naozaj oplatí — nad 80 °C už chuť ide do „vareného“.
Hrniec odstavíme zo sporáka a olej precedíme cez gázu alebo čistú utierku natiahnutú nad misou. Netlačíme, necháme odkvapkať samo.
Precedený olej necháme v chladničke pár hodín odstáť. Na dne sa usadí voda a jemný kal.
Číry olej zhora opatrne zlejeme do sklenenej fľaše či pohára, usadeninu na dne nepoužijeme. Skladujeme v chladničke.
To zliatie číreho oleja bez usadeniny vyzerá ako zbytočný krok navyše, ale robí veľký rozdiel — odstránite ním zvyšnú vodu z rastliny, olej je krajší a vydrží dlhšie.
Bazalkový olej vo fľaši
Bazalkový pretlak — bonus do mrazničky
V gáze zostane hustá zelená hmota, ktorá je stále plná chuti aj oleja. Rozdelíme ju do formičiek na ľad a dáme zamraziť. Kocky potom preložíme do vrecka alebo dózy a v mrazničke vydržia pokojne pol roka.
Cez zimu hodím jednu kocku do paradajkovej omáčky, do polievky alebo na koniec do rizota. Nie je to pesto — chýba tam syr, orechy aj cesnak — ale ako základ chuti funguje výborne.
Na čo bazalkový olej použiť
Na cestoviny — pokvapkať tesne pred podávaním, napríklad na špagety Amatriciana.
Toto je časť, ktorú netreba brať na ľahkú váhu. Bylinky naložené v oleji sú prostredie bez prístupu vzduchu a s nízkou kyslosťou — presne také, aké vyhovuje baktérii spôsobujúcej botulizmus. Pri domácich bylinkových olejoch preto platí:
Bazalkový olej skladujte vždy v chladničke, nikdy nie pri izbovej teplote — ani „len cez deň na stole“.
V chladničke ho spotrebujte do jedného týždňa.
Čo nestihnete, zamrazte v malých porciách — pokojne v tých istých formičkách na ľad ako pretlak.
Dôkladné zliatie číreho oleja bez usadeniny riziko výrazne znižuje, lebo z neho odstránite zvyšnú vodu.
V chladničke olej zhustne a môže sa zakaliť — to je normálne. Stačí ho nechať pár minút pri izbovej teplote a vráti sa do pôvodného stavu.
Bazalkový olej v kockách ľadu
Ako bazalkový olej obmeniť
Neónovo zelená farba. Ak chcete, aby olej ostal svietivo zelený aj po pár dňoch, bazalku pred mixovaním na 10 – 15 sekúnd ponorte do vriacej vody a hneď preložte do ľadovej. Potom ju poriadne vyžmýkajte. Farba vydrží oveľa dlhšie, chuť je o niečo jemnejšia. Ja to väčšinou nerobím, lebo mám radšej tú výraznejšiu chuť — a olej sa u nás aj tak zje skôr, než by stihol stmavnúť.
Iné bylinky. Rovnaký postup funguje s petržlenovou vňaťou, kôprom, pažítkou aj rukolou. Na jar skúste medvedí cesnak — je výrazný, tak dávku bylinky pokojne znížte na 200 g.
Cesnaková verzia. Do mixéra pridajte 2 strúčiky cesnaku. Ak vás táto kombinácia láka viac, mám na ňu samostatný recept — letnú cesnakovú omáčku s bazalkou.
Pikantná verzia. Jedna sušená čili paprička pri zahrievaní stačí — pálivosť sa do oleja pustí rýchlo.
Ako darček. Prelejte olej do malej fľaštičky s korkovým uzáverom a priložte kartičku s dátumom a odkazom, že patrí do chladničky. Pekne to zapadne medzi ostatné domáce jedlé dary.
Časté otázky
Musím bazalku pred mixovaním blanšírovať?
Nemusíte. Blanšírovanie je finta na farbu, nie na chuť — bez neho je bazalkový olej dokonca výraznejší. Zelená farba len drží kratšie, čo pri týždňovej spotrebe nevadí.
Prečo sa zmes vôbec zahrieva?
Teplo pomôže vytiahnuť z listov farbivo aj arómu do oleja a zároveň zmes lepšie pustí olej pri cedení. Bez zahriatia je výsledok bledší a menej voňavý.
Koľko oleja z dávky zostane?
Z 500 g oleja získate približne 350 – 400 ml hotového bazalkového oleja. Zvyšok zostane v pretlaku — a ten neprichádza nazmar.
Dá sa bazalkový olej zavárať do špajze?
Nie. Domáce bylinkové oleje sa neskladujú pri izbovej teplote. Chladnička na týždeň alebo mraznička na dlhšie — iná bezpečná cesta nie je.
Bazalkový olej
Sýto zelený bazalkový olej z čerstvej bazalky a olivového oleja. Len dve suroviny a 15 minút práce. Skvelý na cestoviny, pizzu, focacciu aj opečený chlieb — a z toho, čo zostane v gáze, je bonusový bazalkový pretlak do mrazničky.
Bazalku poriadne umyjeme a necháme odkvapkať. Odvážime si 250 g.
Dáme ju do mixéra a prilejeme 500 g olivového oleja.
Mixujeme dovtedy, kým nevznikne hustá zelená zmes bez väčších kúskov — má vyzerať ako smoothie.
Zmes prelejeme do hrnca a na sporáku ju za stáleho miešania zahrejeme na 60 °C. Nad 80 °C už chuť ide do „vareného“.
Hrniec odstavíme zo sporáka a olej precedíme cez gázu alebo čistú utierku natiahnutú nad misou. Netlačíme, necháme odkvapkať samo.
Precedený olej necháme v chladničke pár hodín odstáť. Na dne sa usadí voda a jemný kal.
Číry olej zhora opatrne zlejeme do sklenenej fľaše, usadeninu na dne nepoužijeme. Skladujeme v chladničke.
Zvyšok bazalky z gázy rozdelíme do formičiek na ľad a zamrazíme — cez zimu ním dochutíme polievky a omáčky.
Video
Poznámky
Skladovanie: Bazalkový olej patrí vždy do chladničky, nikdy nie na izbovú teplotu.Spotrebujte ho do jedného týždňa, zvyšok zamrazte v malých porciách. Domáce bylinkové oleje sa nezavárajú do špajze. Ak chcete žiarivo zelenú farbu, ktorá vydrží dlhšie, bazalku pred mixovaním na 10 – 15 sekúnd ponorte do vriacej vody, hneď preložte do ľadovej a poriadne vyžmýkajte. Chuť bude o niečo jemnejšia.Z tejto dávky získate približne 350 – 400 ml hotového oleja.
Ak recept vyskúšate, budem rada, keď ho dole ohodnotíte hviezdičkami a napíšete, ako dopadol. Pomôže mi to aj ostatným, ktorí sa naň chystajú.
Olivová pasta s pečeným cesnakom, sušenými paradajkami a pistáciami je nátierka, ktorú mám doma prakticky stále. Je slaná, hutná a voňavá — niečo medzi provensálskou tapenádou a talianskou olivovou nátierkou, ale s vlastnou chuťou vďaka pečenému cesnaku a pistáciám. A hlavne: je to len 10 minút práce, zvyšok za vás urobí mixér a rúra.
Robím ju vždy zo 120 g olív a od toho odvodzujem všetko ostatné. Je to pomer, ktorý mi po niekoľkých pokusoch vyšiel najlepšie — dosť cesnaku na to, aby bol cítiť, dosť paradajok na sladkosť, a kapary len toľko, aby pichli.
Pomôcky:
mixér alebo vysoká nádoba na tyčový mixér
alobal a malý plech na pečenie cesnaku
silikónová spatula
pohár alebo dóza na odloženie
Čo budete potrebovať (na 120 g olív):
120 g olív bez kôstky — čistá váha, odkvapkané
1 hlavka pečeného cesnaku
20 g sušených paradajok v oleji (asi 4 kusy) a 1 PL oleja z fľaše
10 g kaparov (1 ČL), odkvapkaných
3 až 4 lístky čerstvej bazalky
10 až 12 g nesolených pistácií (hrsť)
1 PL extra panenského olivového oleja
čierne korenie, soľ len ak treba
Suroviny na olivovú pastu
Celá hlavka cesnaku nie je preklep
Áno, na 120 g olív ide celá hlavka. Ale pečený cesnak sa správa úplne inak ako surový — stratí tú ostrosť, ktorá pichá do nosa, a zostane z neho sladká, orieškovo-karamelová dužina, ktorá sa dá roztlačiť vidličkou. Keby ste do pasty dali surový cesnak, jedna hlavka by ju úplne prevalcovala. Pečený ju len podloží.
Postup je jednoduchý: hlavku cesnaku prerežte naprieč na polovicu, aby boli strúčiky odkryté, obe polovice pokvapkajte olivovým olejom a zabaľte do alobalu. Pečte pri 200 °C 35 až 40 minút — v teplovzdušnej rúre stiahnite teplotu na 180 °C alebo skráťte čas asi o desať minút. Presný čas závisí od veľkosti a veku hlavky, takže sa riaďte skôr tým, ako cesnak vyzerá: strúčiky majú byť zlatisté a úplne mäkké. Keď vychladne, dužinu vytlačíte zo šupiek ako pastu.
Ja si cesnak pečiem dopredu a nikdy nie jednu hlavku — dám ich do rúry rovno dve alebo tri naraz, keď v nej aj tak niečo pečiem. V chladničke v uzavretej dóze vydrží týždeň a je to jedna z tých vecí, ktoré len tak sedia v chladničke a zachraňujú jedlá. A ak potrebujete pečený cesnak rýchlo, olúpte si samostatné strúčiky — tie sú hotové už za 20 až 25 minút.
Olej zo sušených paradajok nevylievajte
Do mixéra nejdú len samotné sušené paradajky v olivovom oleji, ale aj lyžica oleja z fľaše. Ten olej je po nakladaní plný chuti paradajok a byliniek, takže tu neplní úlohu tuku — je to plnohodnotná surovina, ktorá paste dodá farbu aj hĺbku.
Sušené paradajky sú tu zároveň jediná sladká zložka. Olivy sú slané, kapary kyslé a slané, cesnak jemne sladkastý — a paradajky celý ten trojuholník spoja dokopy.
Mixujte na dvakrát, nie naraz
Toto je jediné miesto, kde sa dá recept pokaziť. Do mixéra dajte najprv olivy, pečený cesnak, sušené paradajky s lyžicou oleja, kapary a bazalku a mixujte dohladka. Až potom pridajte pistácie a domixujte len krátko — v paste majú zostať viditeľné kúsky.
Ak pistácie hodíte do mixéra hneď na začiatku, rozmixujú sa na prach a z pasty sa stratí to najlepšie: chrumkanie. Práve kontrast hladkého základu a orieškových kúskov robí z obyčajnej olivovej nátierky niečo, čo si ľudia pamätajú.
Olivový olej až nakoniec a ručne
Mixér potom odložte. Lyžicu extra panenského olivového oleja, čierne korenie a prípadnú soľ už vmiešajte len spatulou. Dôvod je praktický: v mixéri by sa olej rozbil na drobné kvapôčky a pasta by zhorkla. Zamiešaná ručne zostane olej cítiť tak, ako má.
So soľou aj citrónom opatrne
Olivy aj kapary sú naložené v slanom náleve, takže soľ pridávajte až celkom na konci a až po ochutnaní. Väčšinou ju nepotrebujem vôbec. Ak používate kapary naložené v soli (nie v náleve), určite ich najprv poriadne prepláchnite.
To isté platí o citróne. Kapary majú svoju kyslosť už v sebe, takže citrón nie je automatika — pridajte ho len vtedy, ak vám pasta príde ťažká a chce to niečo, čo ju rozjasní. A vždy len pár kvapiek, ochutnať, a až potom prípadne ešte.
Nechajte ju odpočívať
Pred podávaním nechajte pastu stáť aspoň 15 až 20 minút. Hneď po mixovaní je chuť rozháraná — cítiť zvlášť kapary, zvlášť cesnak. Po dvadsiatich minútach sa to spojí do jednej chuti. Na druhý deň je ešte lepšia.
Ako olivovú pastu podávať
Základ je opečený chlieb alebo bageta — hrubá vrstva pasty a nič viac. Ale zďaleka to nie je jediná možnosť:
K cestovinám: dve lyžice pasty rozriedené vodou z varenia cestovín sú hotová omáčka. Funguje to na krátke cestoviny aj na špagety.
Na pizzu: namiesto paradajkového základu alebo len po lyžičkách navrch, k mozzarelle.
K syrom: na doske vedľa kozieho syra alebo mozzarelly funguje ako slaná protiváha.
K vajíčkam: lyžička k praženici alebo na hriankovom sendviči s vajcom.
K pečenému mäsu a rybe: najmä ku kuraciemu a k pečenej treske.
Ako ju skladovať
Preložte ju do menšieho pohára, povrch zarovnajte a zalejte tenkou vrstvou olivového oleja. Ten ju uzavrie pred vzduchom a v chladničke tak vydrží štyri až päť dní. Pred jedením ju nechajte chvíľu na kuchynskej linke — vychladená stuhne a chuť je slabšia.
Ako olivovú pastu obmeniť
Zelené alebo čierne olivy
Ja na túto pastu používam čierne. Vznikne z nich tmavá, zemitá a jemne sladšia pasta, ktorá lepšie sadne k pečenému cesnaku. Zo zelených je ostrejšia, slanšia a sviežejšia — a poznám dosť ľudí, ktorí ju majú radšej práve takú. Ak si nie ste istí, urobte mix pol na pol.
Z čiernych sa mi najviac osvedčili grécke Kalamata, ktoré sú výrazné a ovocné, a ligurské Taggiasca — drobné, sladké a na pastu úplne ideálne. Dobre fungujú aj talianske Gaeta či Leccino.
Zo zelených sú najobľúbenejšie sicílske Nocellara del Belice, ktoré sa predávajú aj pod názvom Castelvetrano — tie sú maslové a jemné. Ďalej španielske Manzanilla alebo grécke Halkidiki.
Vedeli ste, že čierne olivy často vôbec nie sú čierne?
Toto som sama dlho nevedela. Veľká časť čiernych olív v konzervách nie sú prirodzene dozreté olivy, ale zelené, ktoré sa nechali oxidovať a zafarbili sa dočierna glukonanom železnatým — v zložení ho nájdete ako E579. Preto sú také dokonale uhľovo čierne, rovnomerné a hladké. Prirodzene dozreté olivy takto nikdy nevyzerajú, tie sú tmavofialové až hnedasté, nerovnomerné a majú mäkšiu dužinu.
Nie je to nič zlé a pasta z nich vyjde úplne dobre — chuť jej aj tak dodá pečený cesnak, kapary a sušené paradajky. Ale je to pozvánka na malý pokus: nabudúce si kúpte olivy bez tohto označenia a porovnajte. Rozdiel v chuti je väčší, než by ste čakali.
Jednoduché pravidlo, ktoré platí vždy: ak vám oliva chutí sama o sebe, bude chutiť aj v paste. Mixér chuť nevyrobí, len ju rozotrie.
Iné orechy namiesto pistácií
Pistácie sú tu kvôli sladkosti aj farbe, ale fungujú aj mandle, vlašské orechy či píniové oriešky. Vždy nesolené a pokojne na sucho krátko opražené na panvici. Ak potrebujete verziu bez orechov, nahraďte ich lyžicou opraženej strúhanky alebo ich jednoducho vynechajte.
Výraznejšia verzia
Pár ančovičiek alebo štipka chilli vločiek posunie pastu bližšie k pôvodnej tapenáde. Ak máte radi taký typ chuti, pozrite sa aj na moju letnú cesnakovú omáčku s bazalkou.
Často kladené otázky
Je olivová pasta to isté ako tapenáda?
Nie celkom. Tapenáda pochádza z Provensálska a jej základ tvoria olivy, kapary, ančovičky a olivový olej — názov je odvodený práve od kaparov (provensálsky tapeno). Táto olivová pasta je jej stredomorská sestra: bez ančovičiek, zato s pečeným cesnakom, sušenými paradajkami a pistáciami. Je jemnejšia a sladšia než klasická tapenáda.
Aké olivy sú na olivovú pastu najlepšie?
Tie, ktoré vám chutia aj samé o sebe. Osvedčili sa mi čierne Kalamata pre zemitú chuť a zelené Nocellara pre sviežosť. Kupujte olivy bez kôstky v náleve alebo v oleji, nie sterilizované s minimálnou chuťou. Ak máte len olivy s kôstkou, vykôstkujte ich naplocho položenou stranou noža — kôstka vyskočí sama.
Ako dlho olivová pasta vydrží?
V chladničke v uzavretom pohári a zaliata tenkou vrstvou olivového oleja vydrží štyri až päť dní. Dá sa aj zamraziť — najlepšie po lyžiciach do formy na ľad. Zmrazené kocky potom hádžem rovno do horúcich cestovín.
Musím cesnak piecť, alebo stačí surový?
Ak použijete surový, dajte maximálne jeden strúčik namiesto celej hlavky. Surový cesnak je oveľa ostrejší a pasta by po ňom pálila. Pečený cesnak dodáva sladkosť a jemnosť, ktorá je pre tento recept kľúčová — a upiecť si ho môžete dopredu na celý týždeň.
Dá sa pasta pripraviť bez mixéra?
Áno, len bude hrubšia a rustikálnejšia — a tá verzia je vlastne pôvodnejšia. Všetko posekajte veľkým nožom na doske na čo najdrobnejšie kúsky, pozbierajte do misky a spojte olejom. Rovnakým spôsobom robím aj baklažánový kaviár.
Viac o olive európskej, jej odrodách a pestovaní sa dočítate na Wikipédii.
Krémová olivová pasta s pečeným cesnakom, sušenými paradajkami, kaparami a pistáciami. Stredomorská nátierka na opečený chlieb, k cestovinám aj na pizzu. Len 10 minút práce.
120golivy bez kôstkyčistá váha bez nálevu a kôstok, čierne, zelené alebo mix
1hlavka cesnakpečený
20gsušené paradajky v olejiodkvapkané, cca 4 kusy
1PL15 ml olej zo sušených paradajok
10gkaparyodkvapkané, cca 1 ČL
4lístky čerstvá bazalka
12gpistácienesolené, lúpané
1PL15 ml extra panenský olivový olej
čierne korenie podľa chuti
soľ len ak trebaolivy a kapary už solia
citrónová šťava podľa chutinepovinné
Pomôcky
mixér alebo tyčový mixér s vysokou nádobou
alobal a malý plech na pečenie cesnaku
silikónová spatula
pohár alebo dóza na odloženie
Postup
Pečený cesnak
Hlavku cesnaku prerežte naprieč na polovicu, aby boli strúčiky odkryté. Obe polovice pokvapkajte olivovým olejom a zabaľte do alobalu.
Pečte pri 200 °C 35 až 40 minút, kým strúčiky nezmäknú a nebudú zlatisté. V teplovzdušnej rúre stiahnite teplotu na 180 °C alebo skráťte čas asi o desať minút. Nechajte vychladnúť a dužinu vytlačte zo šupiek.
Olivová pasta
Do mixéra alebo do vysokej nádoby na tyčový mixér dajte olivy, pečený cesnak, sušené paradajky s lyžicou oleja z fľaše, kapary a bazalku. Mixujte dohladka.
Pridajte pistácie a domixujte len krátko, aby v paste zostali viditeľné kúsky.
Mixér odložte. Spatulou vmiešajte olivový olej, čierne korenie a soľ podľa potreby. Kapary a olivy sú už slané, preto soľte až po ochutnaní.
Ochutnajte a prípadne dolaďte pár kvapkami citrónovej šťavy. Opatrne, kapary majú vlastnú kyslosť.
Pred podávaním nechajte pastu odpočívať 15 až 20 minút, chute sa krásne prepoja.
Poznámky
Pistácie mixujte naozaj len krátko. Ak ich pridáte hneď na začiatku, rozmixujú sa na prach a pasta stratí chrumkavosť.Olivový olej vmiešavajte ručne, nie mixérom. V mixéri sa rozbije na drobné kvapôčky a pasta môže zhorknúť.Cesnak si upečte dopredu a rovno viac hlaviek naraz. V chladničke v uzavretej dóze vydrží týždeň.Ak máte kapary naložené v soli, poriadne ich prepláchnite pod tečúcou vodou.Skladovanie: v pohári zaliatom tenkou vrstvou olivového oleja vydrží v chladničke štyri až päť dní. Pred podávaním nechajte chvíľu na kuchynskej linke.Mrazenie: rozdeľte po lyžiciach do formy na ľad. Zmrazené kocky hádžte rovno do horúcich cestovín.Vedeli ste, že veľká časť čiernych olív v konzervách nie sú prirodzene dozreté olivy? Sú to zelené olivy zafarbené dočierna glukonanom železnatým, v zložení ho nájdete ako E579. Prirodzene dozreté sú tmavofialové až hnedasté a chutia výraznejšie.Namiesto pistácií fungujú aj mandle, vlašské orechy alebo píniové oriešky, vždy nesolené.Výraznejšiu verziu spravíte pár ančovičkami alebo štipkou chilli vločiek.
Šalát zo stonkového zeleru s paradajkami, cibuľou a balzamikom je jeden z mála šalátov, ktoré robím celý rok. Je zemitý, slaný a chrumkavý — a najlepšie sa dá opísať ako svieža bruschetta, ktorú si najprv zamiešate v miske. V lete stojí na čerstvých paradajkách zo záhrady, v zime na sušených v olivovom oleji.
Stonkový zeler, u nás známy aj ako stonkový celer, sa väčšinou používa len do polievky alebo na varenie vývaru. A to je škoda, pretože surový má úplne inú chuť — čistú, slanú a chrumkavú. Stačí ho správne očistiť a nakrájať, a stane sa z neho základ šalátu, ktorý si zamilujete aj vtedy, keď zeler inak nejete.
Pomôcky:
nôž a doska na krájanie
malý nožík na zoškrabanie vlákien
miska na zamiešanie
hriankovač alebo panvica na opečenie chleba
Čo budete potrebovať:
2 stonky stonkového zeleru
1 stredná cibuľa
3 až 4 paradajky podľa veľkosti
2 až 3 sušené paradajky v olivovom oleji
čerstvá bazalka
balzamikový krém
extra panenský olivový olej
soľ a čierne korenie
Suroviny na šalát zo stonkového zeleru s paradajkami a balzamikom
Zeler najprv zbavte vlákien
Toto je krok, ktorý sa dosť často preskakuje — a je to jediný dôvod, prečo býva zeler v šaláte drevený.
Nožíkom zoškrabte z vonkajšej strany stonky tie tuhé vlákna. Idú dole ako celé nite a je to otázka pár sekúnd. Keď ich odstránite, je to úplne iná surovina.
Očistený zeler nakrájajte na naozaj malé kúsky. Nie na plátky — na malé kocky. Nakrájaný najemno prestane byť zeler tou tvrdou stonkou, ktorú treba dlho žuť, a stane sa z neho chrumkavý základ, ktorý sa spojí so všetkým ostatným.
Prečo je v šaláte celá cibuľa
Celá stredná cibuľa na dve stonky zeleru sa možno zdá veľa, ale je to zámer — v tomto šaláte nie je cibuľa len dochutenie, ale plnohodnotná surovina. Nakrájajte ju tiež na malé kúsky, aby veľkosťou sedela k zeleru.
Ak máte cibuľu, ktorá je príliš ostrá, prelejte ju na chvíľu studenou vodou. Stratí tú prudkosť, ale zostane chrumkavá.
Na paradajkách tu záleží najviac
Ja používam paradajky zo záhrady a je to jediná vec v tomto šaláte, ktorú sa nedá ničím nahradiť. Zeler aj cibuľa sú rovnaké celý rok, ale paradajka rozhoduje o tom, či bude šalát chutiť ako leto.
K nim pridám dve až tri sušené paradajky v olivovom oleji, ktoré si nakladám sama. V letnej verzii sú tam naozaj len na dochutenie — nechcem, aby prevalcovali tie čerstvé zo záhrady, majú im chuť len podložiť a dať jej hĺbku.
Olej z fľaše nevylievajte
Sušené paradajky nakrájajte na menšie kúsky a — a toto je dôležité — šalát polejte aj tým olejom z fľaše. Ten olej je po nakladaní plný chuti paradajok, cesnaku a byliniek, takže je to v podstate hotový dresing. Stačí ho nevyliať.
Zimná verzia: naopak
V zime sa tento šalát u mňa obráti naopak. Čerstvé paradajky vynechám úplne a sušených dám naopak výrazne viac, nakrájané na menšie kúsky. V zime totiž čerstvé paradajky nemajú chuť, kým tie nakladané ju majú stále rovnakú.
V lete sú teda sušené paradajky len dochutenie a v zime sa z nich stane hlavná surovina. Preto to nie je len letný šalát — je celoročný, len sa cez rok prehodí.
Podávajte ho na opečenom chlebe
Toto je to najlepšie, čo sa s týmto šalátom dá urobiť. Nemusíte ho jesť z misky — dajte ho na opečený chlieb. Krajec opečte, polejte extra panenským olivovým olejom a šalát navrstvite na vrch.
A ja si to ešte rada posypem parmezánom. Ten slaný tvrdý syr sa k balzamiku a paradajkám hodí a je to posledný kúsok, vďaka ktorému z obyčajného šalátu vznikne bruschetta, akú môžete položiť pred návštevu.
Chlieb zospodu nasaje šťavu z paradajok aj olej zo sušených, takže sa nič z tej chuti nestratí v miske.
Potrite krajec cesnakom
Predtým, ako naň dáte šalát, potrite opečený krajec rozpoleným strúčikom cesnaku. Je to tradičný spôsob, ako sa bruschetta robí v Taliansku, a je neuveriteľné, aký rozdiel to spraví. Ak máte radi cesnak, vyskúšajte aj moju letnú cesnakovú omáčku s bazalkou.
Bruschetta zo šalátu zo stonkového zeleru s paradajkami a balzamikom
Ako šalát zo stonkového zeleru obmeniť
Ako studený cestovinový šalát
Ak z neho chcete mať plnohodnotný obed, zamiešajte ho do uvarených kratších cestovín a nechajte vychladnúť. Olej zo sušených paradajok poslúži ako dresing a máte hotový studený cestovinový šalát na druhý deň do práce.
S kaparami alebo ančovičkami
Ak máte radi výraznejšie chute, pristanú mu aj kapary alebo pár ančovičiek. Obe dodajú slanosť, ktorá sa k balzamiku a paradajkám hodí.
Často kladené otázky
Je stonkový zeler to isté ako celer?
Ide o tú istú zeleninu — slovenský názov je zeler, „celer“ je český tvar, ktorý sa u nás bežne používa. V obchode ho nájdete ako zeler stopkatý alebo stonkový. Pozor, nezameňajte si ho s buľvovým zelerom, z ktorého sa robí ten majonézový šalát.
Prečo je zeler v šaláte tvrdý a vláknitý?
Takmer vždy preto, že sa z neho nezoškrabali vlákna. Prejdite malým nožíkom po vonkajšej strane stonky a vlákna pôjdu dole ako nite. Druhý dôvod býva prihrubé krájanie — do tohto šalátu patria naozaj malé kúsky.
Ako dlho šalát vydrží?
V chladničke v uzavretej nádobe vydrží dva až tri dni a na druhý deň je dokonca chuťovo vyrovnanejší. Na chlieb ho ale dávajte až tesne pred jedením, inak krajec rozmočí.
Dá sa robiť aj v zime?
Áno, a robím ho tak pravidelne. Čerstvé paradajky vynechám úplne a nahradím ich väčším množstvom sušených v olivovom oleji. V zime totiž čerstvé paradajky nemajú chuť, kým tie nakladané ju majú stále rovnakú.
Stonkový zeler je jedna zo štyroch odrôd zeleru voňavého, botanicky Apium graveolens var. dulce. Prehľad ostatných odrôd vrátane toho buľvového nájdete v článku na Wikipédii.
Šalát zo stonkového zeleru s paradajkami a balzamikom
Chrumkavý šalát zo stonkového zeleru s paradajkami, cibuľou, bazalkou a balzamikovým krémom. Výborný na opečený chlieb s parmezánom. V zime funguje aj bez čerstvých paradajok.
Krajce chleba opečte v hriankovači alebo na panvici.
Opečený krajec potrite rozpoleným strúčikom cesnaku a polejte extra panenským olivovým olejom.
Šalát navrstvite na chlieb a posypte nastrúhaným parmezánom. Podávajte hneď.
Video
Poznámky
Zoškrabanie vlákien zo zeleru nepreskakujte. Je to jediný dôvod, prečo býva zeler v šaláte drevený.V zime čerstvé paradajky vynechávam úplne a nahrádzam ich väčším množstvom sušených v olivovom oleji, nakrájaných na menšie kúsky.V letnej verzii sú sušené paradajky len na dochutenie. Nemajú prevalcovať tie čerstvé, majú im chuť len podložiť.V chladničke v uzavretej nádobe vydrží dva až tri dni.Na chlieb ho dávajte až tesne pred jedením, inak krajec rozmočí.Ak chcete plnohodnotný obed, zamiešajte šalát do uvarených kratších cestovín a nechajte vychladnúť.Výraznejšiu chuť mu dodajú kapary alebo pár ančovičiek.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Šalát z vodového melóna s pistáciami, nivou a štipkou čili je môj letný favorit. Sladký melón, slaný syr, kyslý citrón a na konci jemná pálivosť — vďaka tomu ide každé sústo trochu iným smerom. Hotový je za desať minút a nič sa pri ňom nevarí.
Pistácie som si naplno zamilovala až odvtedy, ako som bola na Sicílii. Pestujú sa tam na vulkanickej pôde okolo Etny a tie najznámejšie pochádzajú z mestečka Bronte. Sú výraznejšie a sladšie než tie, na ktoré sme zvyknutí — a odvtedy ich používam, kde sa dá. V tomto šaláte robia to najlepšie, čo môžu: melón je mäkký, syr krémový, a v tom všetkom sa zrazu objaví jemné chrumknutie.
Pomôcky:
nôž a doska na krájanie
škrabka na uhorku
miska na zamiešanie
Čo budete potrebovať:
200 g vodového melóna
150 g šalátovej uhorky
50 g nivy alebo fety
20 g pistácií (pečené, nesolené)
citrónová šťava
extra panenský olivový olej
čili, soľ a čierne korenie
Suroviny na šalát z vodového melóna s pistáciami a nivou
Aké pistácie do šalátu vybrať
Šalát z vodového melóna stojí na pistáciách, takže si na ich výbere dajte záležať. Používam pistácie pečené, takzvané natural — teda nesolené. Je to dôležitejšie, než by sa zdalo. Soľ si do šalátu pridávame sami a niva je slaná už sama, takže solené pistácie by nám celú tú rovnováhu prevážili.
Nasekajte ich nožom najemno a pridajte ako úplne poslednú surovinu, až keď je v miske všetko ostatné. Nasekaná pistácia sa totiž chová ako suchý posypový piesok — čím dlhšie leží v šťave z melóna, tým menej chrumká. Zamiešajte a šalát podávajte hneď.
Prečo do melóna patrí čili
Čili tu nie je preto, aby šalát pálil. Je tam preto, aby nechutil len sladko. Vodový melón je sám osebe veľmi sladký a bez niečoho, čo ho zrazí, by šalát pôsobil skôr ako ovocný pohár.
Ak pripravujete šalát z vodového melóna pre návštevu, odporúčam nechať čili, soľ aj citrón na stole, aby si každý mohol dosoliť a dokysliť podľa seba. Tolerancia na pálivé je u každého iná, takže je lepšie nechať to rozhodnutie na hosťoch.
Ako melón a uhorku nakrájať
Melón nakrájajte na kocky približne dvojcentimetrové a vyberte z neho semienka. Uhorku vždy ošúpte — šupka zo šalátovej uhorky je trošku horká a v takom sladkom šaláte je to hneď cítiť. Šupku nechávam len na malých koktailových uhorkách, tá je tenká a chrumkavá.
Ošúpanú uhorku prerežte pozdĺžne na polovicu a nakrájajte na kocky, približne centimetrové — teda asi o polovicu menšie ako melón. Ten pomer nie je náhodný: uhorky dávam vždy asi o štvrtinu menej ako melóna, aby zostala len protiváhou a neprekryla ho.
Šalát z vodového melóna s pistáciami a nivou
Ako šalát z vodového melóna obmeniť
S grilovaným halloumi
Vymeňte nivu za grilovaný halloumi nakrájaný na kocky. Teplý slaný syr so studeným melónom je kombinácia, ktorú si ľudia väčšinou zapamätajú — a zo šalátu sa tým stane plnohodnotné jedlo.
S limetkou namiesto citróna
K vodovému melónu a čili sedí limetka ešte lepšie a šalát dostane taký letný, takmer mexický charakter. Ak k tomu pridáte aj pár lístkov mäty, budete mať na tanieri niečo úplne iné.
S nakladanou červenou cibuľkou
Ak máte pocit, že je vám šalát z vodového melóna príliš sladký, pridajte nakladanú červenú cibuľku. Kyslosť tú sladkosť zrazí a šalát tým celý ožije.
Často kladené otázky
Môžem použiť solené pistácie?
Radšej nie. Niva je slaná už sama a soľ si do šalátu pridávame zvlášť, takže solené pistácie by celú rovnováhu prevážili. Ak nemáte iné, aspoň šalát vôbec nesoľte a soľ nechajte na stole.
Prečo mi pistácie v šaláte zmäkli?
Pravdepodobne ste ich pridali priskoro. Nasekané pistácie nasávajú šťavu z melóna, preto ich pridávam ako úplne poslednú surovinu a šalát podávam hneď po zamiešaní.
Dá sa šalát z vodového melóna pripraviť dopredu?
Nakrájať suroviny áno, ale zamiešať a osoliť ho odporúčam až tesne pred podávaním. Osolený melón začne rýchlo púšťať vodu a na dne misky sa spraví kaluž. Pistácie pridajte úplne nakoniec. Hotový šalát je najlepší hneď — v chladničke vydrží do druhého dňa, ale stratí sviežosť aj chrumkavosť pistácií.
Čím sa líši od šalátu z cukrového melóna?
Základ je rovnaký — melón, uhorka a plesňový syr. Líšia sa dochutením: cukrový melón dochucujem bazalkou a niekedy pomarančovou šťavou, takže je jemnejší a sladší. Šalát z vodového melóna je vďaka čili a pistáciám výraznejší a chrumkavejší.
Vodový melón sa po slovensky nazýva aj dyňa červená — o jeho pôvode, pestovaní aj výživových hodnotách sa dočítate v článku na Wikipédii.
Pistácie nasekajte nožom najemno a pridajte ich ako poslednú surovinu.
Všetko spolu zamiešajte a podávajte hneď, kým sú pistácie chrumkavé.
Video
Poznámky
Pistácie používajte pečené, nesolené.Niva je slaná už sama a soľ si do šalátu pridávame zvlášť, takže solené pistácie by celú rovnováhu prevážili.Pistácie pridávajte úplne nakoniec.Nasekané nasávajú šťavu z melóna a čím dlhšie v nej ležia, tým menej chrumkajú.Ak šalát pripravujete pre návštevu, nechajte čili, soľ aj citrón na stole, aby si každý dochutil podľa seba.Nivu môžete nahradiť grilovaným halloumi nakrájaným na kocky.Teplý slaný syr so studeným melónom je výborná kombinácia.Namiesto citróna skúste limetku, k vodovému melónu a čili sedí ešte lepšie.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Šalát z cukrového melóna s nivou, uhorkou a bazalkou je pre mňa to najlepšie, čo sa dá v horúcom lete pripraviť za desať minút. Nič sa nevarí, netreba zapínať rúru ani panvicu — stačí nôž, doska a jedna miska. A tá kombinácia sladkého melóna so slaným plesňovým syrom vás dostane hneď pri prvom súste.
Melón so slaným som prvýkrát ochutnala v Taliansku, kde sa podáva so sušenou šunkou ako predjedlo. Odvtedy ma tá myšlienka nepustila a časom z nej vznikol tento šalát — melón, uhorka a niva, dochutené citrónom a olivovým olejom. Je to jedno z tých jedál, ktoré vyzerajú ako práca šéfkuchára, ale v skutočnosti pri nich len krájate.
Pomôcky:
nôž a doska na krájanie
škrabka na uhorku
lyžica na vyberanie semienok
miska na zamiešanie
Čo budete potrebovať:
200 g cukrového melóna (ten s oranžovou dužinou)
150 g šalátovej uhorky (asi polovica menšej uhorky)
50 g nivy alebo fety
čerstvá bazalka
citrónová šťava
extra panenský olivový olej
soľ a čierne korenie
Suroviny na šalát z cukrového melóna s nivou a uhorkou
Prečo melón a plesňový syr fungujú
Sladké s výrazne slaným je stará dobrá kombinácia — je to presne ten istý princíp ako melón so sušenou šunkou, ktorý poznáme z Talianska. Niva je len o stupeň odvážnejšia, pretože k slanému pridá aj svoju výraznú plesňovú chuť.
Ak si nivou nie ste istí, začnite s fetou. Tá je jemnejšia a nikoho neurazí. Ja dávam 50 gramov, ale je to syr, ktorý má každý rád inak — ak nivu milujete, pokojne pridajte viac.
Pomer melóna a uhorky, na ktorom to celé stojí
Uhorky dávam vždy asi o štvrtinu menej ako melóna. Melón je v tomto šaláte hlavná surovina a uhorka mu robí protiváhu. Keby ste ich dali rovnako, šalát by stratil presne tú sladkosť, pre ktorú ho pripravujeme.
To isté platí aj pri krájaní. Melón krájam na väčšie kocky, približne dvojcentimetrové — v šaláte sa tak ľahko nerozpadnú a v každom súste potom cítite tú sladkosť samostatne. Uhorku na približne centimetrové, teda asi o polovicu menšie. Melóna má byť v šaláte viac aj množstvom, aj veľkosťou kúskov.
Uhorku vždy ošúpte
Šupka zo šalátovej uhorky je trošku horká a v takom jemnom šaláte je to hneď cítiť. Šupku nechávam len na malých koktailových uhorkách — tá je tenká, chrumkavá a v šaláte príjemná. Tá z veľkej šalátovej uhorky vám chuť len pokazí.
Ošúpanú uhorku prerežte pozdĺžne na polovicu a až potom krájajte na kocky — ide to rýchlejšie a kocky vyjdú rovnaké.
Bazalku nekrájajte nadrobno, ale zvinujte
Bazalku do tohto šalátu netrhám. Lístky si naskladám na seba, jemne ich zviniem do valčeka a ostrým nožom nakrájam na tenké pásiky.
Dôležité je, aby bol nôž naozaj ostrý — tupý nôž bazalku len pomliaždi a lístky potom rýchlo zčernejú. A tenké pásiky majú oproti trhaným lístkom jednu výhodu: rozložia sa po celom šaláte rovnomerne, takže bazalku cítite v každom súste, nie len tam, kde ste natrafili na celý list.
Kedy šalát osoliť
Ja soľ pridávam hneď na začiatku, pretože tento šalát jem vždy hneď, ako ho dorobím. Vtedy je to úplne v poriadku.
Ak ho ale pripravujete dopredu, napríklad pre návštevu, osoľte ho až tesne pred podávaním. Osolený melón totiž začne pomerne rýchlo púšťať vodu a na dne misky sa spraví kaluž. Nie je to pokazený šalát, ale stratí presne tú sviežosť, pre ktorú ho pripravujeme.
A pri miešaní postupujte zľahka, aby sa niva neroztrela po celom šaláte. Chceme ju cítiť v kúskoch.
Ako šalát z cukrového melóna obmeniť
So sušenou šunkou
Pridajte pár plátkov prosciutta. Melón so sušenou šunkou je stará talianska klasika a keďže v tomto šaláte tú sladko-slanú kombináciu už máme, šunka do nej sadne úplne prirodzene. Zo šalátu sa tým stane plnohodnotná večera.
S mätou namiesto bazalky
Vymeňte bazalku za mätu, alebo dajte pol na pol. Mäta melón nádherne otvorí a šalát potom pôsobí ešte chladnejšie, než v skutočnosti je. Ak mätu pestujete, pozrite si aj to, ako ju správne zbierať a sušiť.
S grilovaným melónom
Suroviny na šalát z grilovaného cukrového melóna s nivou a uhorkou
Melón sa dá grilovať a je to úplne iný zážitok. Dôležité je, že ho nekrájame na kocky hneď — nakrájajte ho na hrubšie plátky, aspoň dva centimetre, a tie utrite papierovou utierkou dosucha. Keby boli mokré, na panvici by sa len dusili a žiadne grilovacie pásiky by ste nedostali.
Plátky potrite troškou olivového oleja, položte na dobre rozpálenú suchú grilovaciu panvicu a už s nimi nehýbte. Minútu na jednej strane, minútu na druhej — a až potom melón nakrájajte na kocky. Cukor v melóne sa zakaramelizuje a keď k nemu pridáte studenú uhorku a nivu, dostanete teplo-studený kontrast, aký sa robí v restauráciách.
Šalát z cukrového grilovaného melóna
Často kladené otázky
Môžem použiť aj zelený medový melón?
Áno, pokojne. Medový melón so zelenou dužinou funguje úplne rovnako, len bude o kúsok menej sladký. Ak máte doma ten, nič neriešte a použite ho.
Čím môžem nahradiť nivu?
Najlepšie fetou — je jemnejšia a k melónu sadne rovnako dobre. Poslúži aj gorgonzola alebo iný plesňový syr. Dôležité je, aby bol syr výrazne slaný, pretože práve ten kontrast robí tento šalát tým, čím je.
Ako dlho vydrží v chladničke?
Najlepší je hneď po príprave. V chladničke vydrží do druhého dňa, ale melón medzitým pustí vodu a šalát stratí sviežosť. Ak ho chcete pripraviť dopredu, nakrájajte suroviny a nechajte ich oddelene — dochuťte a zamiešajte až pred podávaním.
Prečo mi šalát pustil vodu?
Za to môže soľ. Osolený melón začne rýchlo púšťať vodu, takže ak šalát nejete hneď, soľte ho až tesne pred podávaním. Tú vodu sa oplatí zliať a šalát znovu dochutiť.
Cukrový melón má prekvapivo veľa odrôd — od Cantaloupe cez Galiu až po Honey Dew. Ich prehľad aj s botanickým delením nájdete v článku o Cucumis melo na Wikipédii.
Melón očistite, vyberte semienka a nakrájajte na väčšie kocky, približne dvojcentimetrové. Väčšie kocky sa v šaláte tak ľahko nerozpadnú.
Uhorku ošúpte, prerežte pozdĺžne na polovicu a nakrájajte na kocky, približne centimetrové. Sú teda asi o polovicu menšie ako melón.
Lístky bazalky naskladajte na seba, zviňte do valčeka a ostrým nožom nakrájajte na tenké pásiky.
Do misky dajte melón, uhorku a nakrájanú bazalku. Nivu nadrobte prstami priamo do misky.
Dochuťte citrónovou šťavou, olivovým olejom, soľou a čiernym korením.
Zamiešajte veľmi zľahka, aby sa niva neroztrela po celom šaláte. Podávajte hneď.
Video
Poznámky
Ak šalát pripravujete dopredu, osoľte ho až tesne pred podávaním. Osolený melón začne rýchlo púšťať vodu a na dne misky sa spraví kaluž.
Uhorku vždy ošúpem, pretože šupka zo šalátovej uhorky je trošku horká. Na malých koktailových uhorkách šupku nechávam, tá je tenká a chrumkavá.
Pomarančová šťava je úplne nepovinná. Nepridávam ju kvôli sladkosti, ale kvôli citrusovej vôni, ktorá šalát zjednotí.
Zo šalátu sa dá spraviť plnohodnotná večera, ak k nemu pridáte pár plátkov prosciutta.
Bazalku môžete vymeniť za mätu alebo dať pol na pol. Mäta melón nádherne otvorí.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Papier na pečenie do okrúhlej formy vystrihnete za pár sekúnd — bez mastenia a bez múky. Vymastiť formu a vysypať ju múkou je zbytočná robota a pri niektorých cestách sa aj tak niečo prilepí. Oveľa istejšia je výstelka z papiera na pečenie. Problém je len jeden: papier je štvorcový a forma okrúhla. Tento trik to rieši a funguje na akúkoľvek okrúhlu formu — malú tortovú, tanierovú aj tú z teplovzdušnej fritézy.
Čo potrebujete
Papier na pečenie
Nožnice
Okrúhlu formu
Postup krok za krokom
Odstrihnite papier o kúsok väčší, než je priemer formy — nemusí byť presný, radšej viac.
Preložte na polovicu, potom na štvrtiny a štvrtinu ešte raz do úzkeho trojuholníka. Všetko sa zbieha do jedného stredového vrcholu — ako pri papierovej vločke.
Formu otočte dnom nahor. Trojuholník priložte tak, aby stredový vrchol sedel v strede formy a otvorené kraje smerovali von k okraju.
Odstrihnite do oblúka podľa tvaru okraja — všetko, čo prečnieva za formu, odstrihnite preč.
Nastrihajte okraj: pri oblúku urobte niekoľko rovnomerných strihov smerom dnu, zhruba do výšky stien formy. Prestrihnite aj zložené kraje.
Rozviňte papier. Je pekne guľatý a nastrihané „jazýčky“ sa preložia hore po stenách — papier tak sadne na dno aj na boky.
Prečo to funguje
Skladaním do trojuholníka vytvoríte pravidelný „lúč“ zo stredu, takže jediným oblúkovým strihom dostanete presný kruh. Nastrihaný okraj dovolí papieru kopírovať aj steny formy, nie iba dno — cesto tak nepretečie pod papier a hotový korpus vyklopíte bez pripálenia. Papier na pečenie do okrúhlej formy takto sadne presne na dno aj po stenách a upečený korpus z nej jednoducho vyberiete za okraje papiera.
Aký papier na pečenie zvoliť
Najlepšie poslúži klasický papier na pečenie so silikónovou vrstvou — je nepriľnavý a bez problémov znesie teplotu bežného pečenia, zhruba do 200 – 220 °C. Vyhnite sa voskovanému papieru, ktorý sa v rúre roztápa, aj obyčajnému baliacemu papieru. Ak doma používate viac veľkostí foriem, papier na pečenie do okrúhlej formy si vystrihnite pre každú zvlášť — pri tých najčastejších sa oplatí mať pripravených niekoľko koliesok dopredu. Kvalitnejší papier sa menej krčí a lepšie drží tvar, takže nastrihané jazýčky po stenách pekne priľnú.
Tip navyše
Ak si veľkosť zapamätáte, môžete si dopredu nastrihať niekoľko koliesok pre formu, ktorú používate najčastejšie. A ten istý postup so skladaním do trojuholníka funguje aj na hranaté formy — len namiesto oblúka strihnete rovno. Rovnaký trik využijete aj pri vykladaní plechu — poskladaný papier len prispôsobíte jeho rozmerom.
Kde sa to hodí
Tento trik využijete pri každom okrúhlom pečive. Ja ho používam napríklad pri:
Raz sa to naučíte a použijete pri každom okrúhlom koláči — namiesto mastenia a vysypávania múkou.
Časté otázky
Treba formu aj tak vymastiť?
Nie. Papier na pečenie je nepriľnavý, takže formu už nemusíte mastiť ani vysypávať múkou. Pri veľmi lepkavých cestách môžete okraj papiera zľahka potrieť olejom, ale väčšinou to netreba.
Dá sa použiť alobal namiesto papiera na pečenie?
Alobal poslúži len ako podpora tvaru, no cesto sa naň lepí. Ak papier na pečenie nemáte, alobal aspoň zľahka vymastite. Na vystlanie formy je však vždy lepší papier na pečenie.
Ako vystlať hranatú formu?
Postup je rovnaký — papier poskladajte do trojuholníka, ale namiesto oblúka strihnite rovno na dĺžku strany formy. Prebytočné rohy v rohoch formy jednoducho preložíte.
Prečo sa mi papier krčí a nesadne na dno?
Najčastejšie preto, že okraj nie je dosť nastrihaný. Urobte viac rovnomerných strihov smerom dnu — jazýčky sa potom prekryjú a papier pekne sadne aj do rohov a po stenách formy.
Stále hladný?
Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.
Amsterdam za jeden deň? Keby mi niekto povedal, koľko sa toho v tomto meste dá stihnúť, asi by som mu neverila. A predsa – práve to som si nedávno vyskúšala na vlastnej koži. Vzala som si mesto aj jeho okolie na jeden deň a v tomto článku vám ukážem, čo sa oplatí vidieť, ochutnať a kam sa vybrať, aby ste aj z jedného dňa vyťažili čo najviac.
Ako sa dostať do Amsterdamu (a pohybovať sa v ňom)
Ak plánujete letieť z Bratislavy, jedna z najlacnejších možností je Ryanair na letisko Eindhoven a odtiaľ pokračovať vlakom do Amsterdamu – cesta trvá zhruba hodinu a dvadsať minút a vlaky idú veľmi často. Rovnako dobre sa dá letieť z Viedne, odkiaľ býva priamy spoj do Amsterdamu.
A keď už ste v meste? Verejnú dopravu majú Holanďania naozaj vymakanú. Metro, vlaky, električky aj autobusy vás dostanú prakticky kamkoľvek a spoje na seba pekne nadväzujú. Veľká výhoda: všetko funguje jednoducho na kreditnú alebo debetnú kartu – priložíte ju pri nástupe aj výstupe a nemusíte riešiť žiadne cestovné karty ani lístky vopred. Populárne je aj požičanie bicykla; požičovní je po meste veľa a je to azda najautentickejší spôsob, ako sa v Amsterdame pohybovať. Väčšinu centra sa však dá v pohode prejsť aj pešo.
Jedno upozornenie, ktoré ušetrí nervy vám aj miestnym – pozor na cyklistické chodníky. Sú takmer vždy z červeného asfaltu a turisti si ich ľahko pomýlia s chodníkom pre chodcov. Bicykel tu má prednosť a Holanďania zvonia bez zábran, takže na červený pruh radšej nevstupujte. Na križovatkách navyše nájdete samostatné semafory pre cyklistov popri tých pre autá a chodcov – oplatí sa dávať pozor, ktorý platí práve pre vás.
Aký vlastne je Amsterdam
Prekvapilo ma, že hoci je to veľké mesto, vôbec nepôsobí veľkolepo. Centrum tvoria nižšie historické domy popri kanáloch a práve to mu dáva ten neopakovateľný pôvab. Výškové budovy tu takmer nenájdete – tie rastú skôr na okraji, napríklad v modernej štvrti Amsterdam Zuid.
Čo ma dostalo, sú parky. Napriek tomu, že ste uprostred veľkomesta, stačí zabočiť a zrazu sledujete kačičky pri vode a ľudí oddychujúcich v tráve. Amsterdam jednoducho vie žiť pomaly.
A ešte jedna vec – Holanďania. Mám medzi nimi aj kolegov, takže ich poznám aj mimo dovolenkového dojmu, a musím povedať, že sú to skvelí ľudia. Sú priami – povedia vám veci na rovinu, bez okolkov, no nikdy nie zle myslené. Zároveň sú skromní, praktickí a k cudzincom ústretoví. Práve tú otvorenosť a priamosť si na nich veľmi vážim.
Zaujímavosti o Amsterdame, ktoré vás prekvapia
Amsterdam je plný detailov, ktoré na prvý pohľad prehliadnete, no keď o nich viete, mesto zrazu čítate úplne inak. Tu sú tie, ktoré ma zaujali najviac:
Viac bicyklov ako ľudí. Amsterdam má približne 900-tisíc obyvateľov, ale bicyklov je tu ešte viac – odhady hovoria o čísle blízko milióna. Bicykel je najpoužívanejší dopravný prostriedok v meste.
Tisíce bicyklov z kanálov. Každý rok z amsterdamských kanálov vytiahnu okolo 15-tisíc bicyklov.
Naklonené domy. Mnohé historické domy sa mierne nakláňajú smerom ku kanálu. Nie je to len sadaním pôdy – robili to aj zámerne, aby sa nábytok pri vyťahovaní lanom neobíjal o fasádu.
Hák na štíte. Na vrchole mnohých domov uvidíte kovový hák. Slúžil (a stále slúži) na vyťahovanie nábytku cez okná, pretože schodiská sú extrémne úzke a strmé.
Úzke domy kvôli dani. Kedysi sa daň platila podľa šírky fasády, tak sa stavali čo najužšie domy. Ten najužší má fasádu širokú len okolo dvoch metrov.
Drevené piloty pod mestom. Historické centrum stojí na miliónoch drevených pilót zatlčených do mäkkej pôdy. Bez nich by sa budovy jednoducho prepadli.
Viac kanálov než v Benátkach. Amsterdam má okolo 100 kilometrov kanálov a vyše 1 700 mostov – to je viac než v slávnych Benátkach.
Plávajúce domy. V kanáloch je približne 2 500 houseboatov, v ktorých ľudia bežne bývajú.
Okná bez záclon. Mnohí Holanďania nechávajú veľké okná úplne odkryté – kultúrny zvyk spojený s otvorenosťou a tým, že „nemajú čo skrývať“.
Mesto pod hladinou mora. Veľká časť Amsterdamu leží pod hladinou mora a chráni ju dômyselná sústava hrádzí a čerpacích staníc.
Čo v Amsterdame ochutnať
Amsterdam je raj pre milovníkov pečiva. Takmer na každom rohu nájdete úžasnú pekáreň a ak niečo naozaj odporúčam, tak sú to mandľové croissanty. Tie ma úplne dostali – krehké, maslové a vnútri plné mandľového krému.
Počas jedného horúceho dňa som si dala v pekárni aj ovocnú matchu. Na fotkách vyzerala lákavo, no v skutočnosti ma až tak nenadchla – pekná pripomienka, že netreba veriť každému peknému obrázku. Aj tak som si odniesla príjemné zistenie: moja domáca matcha mi chutí viac. Ak si ju chcete pripraviť aj vy, celý recept nájdete u mňa na YouTube aj tu na blogu.
A ešte jeden gastro zážitok, ktorý nesmiete vynechať – holandské syry. Hneď oproti kvetinovému trhu je niekoľko malých obchodíkov s pravými holandskými syrmi. V jednom z nich ma privítala milá predavačka v tradičnom kroji. Najlepšia časť? Ochutnávka goudy s rôznymi druhmi horčice. Kombinácia zrelej goudy a jemne pikantnej horčice je niečo, čo musíte zažiť.
Bloemenmarkt – plávajúci kvetinový trh
Na Bloemenmarkt som išla po tulipány a odniesla si oveľa viac. Je to jediný trvalo plávajúci kvetinový trh na svete a funguje už od roku 1862. Toľko tulipánových cibuliek som dávno nevidela – výber bol obrovský a rozhodnúť sa vôbec nebolo jednoduché.
Malý tip z vlastnej skúsenosti: tento trh som navštívila už v minulosti a cibuľky odtiaľto mi doma na jar nádherne rozkvitli. Ak si chcete doniesť kúsok Holandska domov, sú ideálna a praktická spomienka. Len si overte, že cibuľky majú certifikát na vývoz, ak cestujete mimo EÚ.
Múzeá, ak máte čas
Ak nie ste len na skok, určite sa oplatí zájsť aspoň do jedného z veľkých múzeí. Van Gogh Museum ukrýva najväčšiu zbierku diel tohto maliara na svete a Rijksmuseum je pokladnica holandského umenia vrátane Rembrandta. Aktuálne výstavy aj otváracie hodiny si vždy overte na ich oficiálnych stránkach – a lístky si radšej kúpte vopred online, ušetríte si dlhé rady.
Výlety v okolí: pláž a rozprávkové mestečko
Skvelá správa je, že v lete, keď sú dni naozaj dlhé, stihnete Haarlem aj Zandvoort pokojne v jeden deň – obe sú od Amsterdamu na skok vlakom.
Zandvoort – more na dosah
Keby mi niekto povedal, že si v Holandsku obľúbim more, asi by som neverila. A predsa – v Zandvoorte som mala pocit, akoby som sa ocitla niekde v Taliansku. Široká piesočnatá pláž, jemný piesok a more, ktoré ma príjemne prekvapilo. Nebol to celý deň pri mori – na pláž som prišla až okolo pol šiestej večer, no slnko svietilo, akoby boli štyri poobede. A to je vec, ktorú v lete v Holandsku milujem: deň je tu podstatne dlhší ako u nás na Slovensku, takže aj podvečer máte pocit, že ste stále uprostred dňa. Voda vôbec nebola studená a v ten krásny letný podvečer som si tu vedela predstaviť aj celú dovolenku. Po prechádzke po pláži prišlo vhod vychladené pivo. Z Amsterdamu sa sem dostanete priamym vlakom asi za 30 minút – ideálny únik k moru bez veľkého plánovania.
Haarlem – najkrajšie prekvapenie
Pôvodne som hľadala veterný mlyn neďaleko Amsterdamu a nakoniec objavila jedno z najkrajších holandských mestečiek. Haarlem je len približne 20 minút vlakom. Na hlavnom námestí ma uchvátil gotický kostol Grote Kerk (St. Bavo), ktorého stavba siaha až do 14. storočia. A viete, že na jeho slávnom Müllerovom organe hral ako desaťročný aj samotný Mozart? Práve keď som tam bola, konali sa na námestí trhy a vytvárali úžasnú atmosféru. Bývajú takmer každý deň okrem nedele, zvyčajne od rána zhruba do 16:00, takže sa oplatí naplánovať si príchod vopred (dá sa to ľahko overiť online). Bez ochutnávky by to nebolo ono, tak som si dala pravú taliansku zmrzlinu – príchuť Black Hawaii, čiernu zmrzlinu, ktorá vyzerala rovnako zaujímavo ako chutila. A ten veterný mlyn? Nakoniec som ho našla, no oveľa viac ma očarilo samotné mesto. Ak budete v Amsterdame, výlet do Haarlemu si nenechajte ujsť.
Zhrnutie: Amsterdam za jeden deň a okolie
Ak by ste chceli všetko stihnúť za jeden deň, môj tip na itinerár vyzerá takto:
Ráno: prechádzka centrom popri kanáloch + mandľový croissant z miestnej pekárne
Doobeda: Bloemenmarkt a ochutnávka goudy s horčicou
Na obed: jedno veľké múzeum (Van Gogh alebo Rijksmuseum) – lístky online vopred
Poobede: vlak do Haarlemu – námestie, trhy (do 16:00) a talianska zmrzlina
Podvečer: v lete stihnete aj Zandvoort k moru – dni sú dlhé a slnko drží dlho
Na záver: návrat do Amsterdamu a oddych v niektorom z parkov
Amsterdam ma prekvapil tým, koľko toho ponúka bez toho, aby sa niekam ponáhľal. A okolie? To je čerešnička na torte. Ak sa sem chystáte, verím, že vám tieto tipy pomôžu vyťažiť z jedného dňa maximum.
Pečená cibuľa s tuniakom je jednoduché talianske jedlo, ktoré ma úplne dostalo. Na internete som narazila na recept na cipolla al forno — pečenú cibuľu s ančovičkami. Nemala som ančovičky, ale mala som tuniaka v olivovom oleji. A tak vznikla táto kombinácia, ktorú teraz robím pravidelne.
Cibuľa po upečení zmäkne a sladne. V kombinácii s tuniakom, kaparami, čerstvou bazalkou a balzamikom vznikne niečo medzi šalátom a predjedlom — svieže, jednoduché a neuveriteľne chutné.
Čo je talianska cipolla?
Cipolla al forno je tradičný taliansky spôsob prípravy cibuľe — celá, pečená v rúre, často s ančovičkami, kaparami a olivovým olejom. Vznikne z toho lahodná kombinácia sladkej pečenej cibuľe a slaných príchutí. Klasickú verziu tohto receptu nájdete napríklad na talianskom portáli GialloZafferano, kde patrí medzi obľúbené predjedlá.
Taliani si ju podávajú s opečenými kockami chleba, ktoré zamiešajú priamo do šalátu — chlieb nasaje všetky šťavy a je to jednoducho dokonalé.
Ja som pôvodný recept trochu upravila — namiesto ančovičiek som použila tuniaka v olivovom oleji, ktorý výborne doplnil sladkosť pečenej cibuľe. A namiesto opečeného chleba som celú túto pochúťku natlačila do domáceho pizzového bochníka.
Suroviny na pečenú cibuľu s tuniakom
Ako pripraviť pečenú cibuľu s tuniakom
Cibuľu stačí rozpoliť priecne — pečiem ju aj so šupkou. Polovice polejem olivovým olejom, spojím späť k sebe a zabalím do alobalu. Pečiem v rúre pri 200–230 °C asi 15 minút — ideálne keď už aj tak niečo pečiem.
Po upečení nechám cibuľu trochu vychladnúť, aby nepálila. Odstránim suché vonkajšie lupienky, každú polovicu ešte prepolím a kúsky olupujem od seba do misky.
K pečenej cibuľi pridám tuniaka v olivovom oleji, kapary, nakrájanú čerstvú bazalku, okorenín čiernym korením a dosolím. Na vrch balzamikový krém a troška extra panenského olivového oleja. Zamiešam — a hotovo.
Prečo táto kombinácia funguje
Pečená cibuľa s tuniakom funguje preto, lebo každá surovina prináša niečo iné. Cibuľa po upečení stratí ostrosť a získa sladkosť. Tuniak v oleji pridá sýtosť a bohatú chuť. Kapary dodajú slanú iskru, bazalka sviežosť a balzamikový krém všetko spojí príjemnou kyslosťou. Je to jedlo, kde menej je viac — pár kvalitných surovín a nič sa nemusí preháňať.
Celá príprava pečenej cibuľe s tuniakom zaberie len 10 minút aktívnej práce. Zvyšok urobí rúra. Preto je to ideálne jedlo na rýchly obed, večeru alebo ako predjedlo pre návštevy.
Ako som to podávala
Pripravila som si jednoduché pizzové cesto — len ho potretiem olivovým olejom, okorením čiernym korením a oreganom, a upečiem. V rúre sa krásne nafúkne ako veľká žemľa. Rozrežem, naplním pečenou cibuľou s tuniakom a mám perfektný obed alebo večeru.
Podávať môžete aj klasicky po taliansky — s opečenými kockami chleba priamo zamiešanými do šalátu. Alebo na hrianke, na bruschettu, či len tak s vidličkou priamo z misky. Ak hľadáte ďalšiu inšpiráciu s tuniakom, vyskúšajte aj môj šalát s cestovinami, tuniakom a vajíčkom.
Príprava dopredu
Pečenú cibuľu si môžete pripraviť dopredu a nechať v chladničke. Šalát potom zmixujete za pár minút keď budete chcieť jesť. V chladničke vydrží pokojne 1–2 dni — chute sa pekne spoja a je to ešte lepšie ako čerstvo pripravené. Ak podávate v pizzovom chlebe, ten upečte tesne pred podávaním, aby bol chrumkavý a teplý. Pečená cibuľa s tuniakom je preto skvelá aj na prípravu do krabičky na obed alebo na piknik.
Tipy a variácie
Namiesto tuniaka skúste ančovičky — to je pôvodný taliansky recept a kombinácia je fantastická.
Červená cibuľa je ešte sladšia po upečení, ale funguje akákoľvek.
Balzamikový krém je hustejší a lepšie drží na surovinách, ale klasický balzamikový ocot tiež funguje.
Ak máte radi olivy, pokojne pridajte — sedia sem rovnako dobre ako kapary.
Pizzový chlieb nájdete v mojich receptoch na pizzu — stačí použiť akékoľvek moje pizzové cesto.
Pečená cibuľa s tuniakom a kaparami
Sladká pečená cibuľa s tuniakom, kaparami, čerstvou bazalkou a balzamikom. Jednoduchý taliansky recept inšpirovaný cipollou al forno — len 10 minút práce.
Cibuľu rozpoľte priecne (nie od koreňa) — pečieme ju aj so šupkou. Do každej polovice nalejte trochu olivového oleja, spojte polovice späť k sebe a zabaľte do alobalu.
Pečte v rúre približne 15 minút, kým cibuľa nezmäkne.
Po upečení nechajte cibuľu vychladnúť, aby sa s ňou dalo pracovať. Odstráňte suché vonkajšie lupienky.
Každú polovicu ešte prepoľte a kúsky olupujte od seba do misky.
Pridajte tuniaka z konzervy (aj s olejom), kapary a nakrájanú čerstvú bazalku.
Okorenťe čiernym korením a dosoľte podľa chuti.
Na vrch nakvapkajte balzamikový krém a polejte extra panenským olivovým olejom. Všetko premiešajte.
Podávajte v pizzovom chlebe, s opečenými kockami chleba, na bruschettu alebo len tak s vidličkou.
Video
Poznámky
Pôvodný taliansky recept (cipolla al forno) sa robí s ančovičkami — ak ich máte, pokojne ich použite namiesto tuniaka.Cibuľu môžete piecť vždy keď máte zapnutú rúru — pripravte si ju dopredu a šalát zmixujte neskôr.
