Týždeň na východnej Sicílii, tisíce schodov, more, antické divadlá, Krstný otec a pistácie úplne vo všetkom. V tomto sprievodcovi nájdete všetko, čo potrebujete vedieť, ak sa chystáte na Iónske pobrežie Sicílie – do Taorminy, Savocy a Siracusy. Kde jesť, ako sa presúvať bez auta, ktoré pláže stoja za to a na čo si dať pozor.

Prečo východná Sicília a kedy ísť

Východná Sicília je tá časť ostrova, kde sa stretáva všetko, čo si pod Sicíliou predstavíte: antické pamiatky, Etna na obzore, tyrkysové more, rozkvitnuté balkóny, keramika na každom kroku a jedlo, na ktoré budete spomínať ešte dlho po návrate. Viac inšpirácie a aktuálne podujatia nájdete aj na oficiálnom turistickom portáli Visit Sicily.

Ako sa tam dostať: Najbližšie letisko je Katánia (Catania–Fontanarossa), kam lieta aj Ryanair. Z letiska premávajú priame autobusy do Taorminy aj Siracusy, takže auto naozaj nepotrebujete – ale o tom ešte nižšie.

Kedy ísť: Sezóna v Taormine trvá od apríla do októbra. Ja som bola v júny – cez deň už poriadne teplo, more okolo 23 °C. Najteplejšie more je v auguste a septembri, kedy sa vyšplhá na 26 – 28 °C. Ak chcete kombinovať pamiatky a pláž bez najväčších horúčav a davov, ideálny je jún alebo september.

Koľko dní: Týždeň je akurát. Stihnete Taorminu, výlet do Savocy, celodennú Siracusu, pláže a ešte vám zostane čas len tak sa túlať uličkami so zmrzlinou v ruke.

Malé upozornenie hneď na úvod: Taormina je mesto schodov. Akonáhle máte namierené na nejakú pamiatku, čaká vás kardio. Ja som počas týždňa nachodila každý deň okolo 12-tisíc krokov – a to som nesedela len na pláži. Bola to kombinácia pláže, pamiatok a aktívneho oddychu. Pohodlné topánky sú nutnosť.

Taormina: perla Iónskeho pobrežia

Taormina je presne taká, ako vyzerá na fotkách – a možno ešte krajšia. Historické centrum s hlavnou ulicou Corso Umberto je plné úzkych uličiek, rozkvitnutých balkónov, keramiky, gelaterií, reštaurácií a, pravda, aj značkových a poriadne drahých obchodov. Z mnohých miest sa otvárajú výhľady na more aj na Etnu. Všetko sa dá pohodlne pochodiť pešo.

⚠️ Pár slov o schodoch (čítajte, ak máte problémy s pohybom). Toto musím povedať na rovinu: Taormina je doslova mesto schodov. Sú úplne všade – ku každej pamiatke, vyhliadke aj kostolu vedie nejaké to stúpanie. Pre mňa to bolo príjemné kardio a denne som nachodila okolo 12-tisíc krokov, ale ak máte zdravotné problémy, ťažšie sa vám chodí alebo cestujete so staršími rodičmi, počítajte s tým. Časť pamiatok (napríklad kaplnka Madonna della Rocca) sa bez zdolania schodov jednoducho nedá navštíviť, takže si dopredu premyslite, čo všetko zvládnete – nech vás to na mieste nezaskočí.

Teatro Antico – antické divadlo s najkrajšou kulisou na svete

Grécke divadlo v Taormine pochádza z 3. storočia pred n. l. a je po tom v Siracuse druhé najväčšie antické divadlo na Sicílii. Rimania ho neskôr prestavali pre gladiátorské hry. To, čo ho robí výnimočným, však nie je veľkosť, ale kulisa: cez ruiny scény vidíte more, záliv a dymiacu Etnu. Úprimne – je krajšie ako to v Siracuse. Divadlo dodnes žije, v lete sa tu konajú koncerty a festivaly (vrátane známeho Taormina Film Festu), takže ak trafíte termín, môžete zažiť predstavenie pod hviezdami na mieste, kde sedeli diváci pred viac ako dvetisíc rokmi.

Odeon

Hneď za kostolom Santa Caterina sa skrýva malý rímsky Odeon – komorné divadielko pre približne 200 divákov, kde sa kedysi konali hudobné a poetické vystúpenia pre vyvolených. Je to skôr rýchla zastávka než veľký zážitok, ale práve preto má svoje čaro: stojíte v antickom divadle a okolo vás prúdi bežný život mesta.

Madonna della Rocca a kríž nad mestom

Dobré kardio: približne 20 minút do schodov (stále schodov!) vás vyvedie ku kaplnke Madonna della Rocca, vytesanej priamo do skaly, a ku krížu nad mestom. Najlepšie je vyraziť podvečer – výhľad počas zlatej hodinky po západe slnka je odmena, na ktorú sa nezabúda.

Villa Comunale – mestské záhrady

Krásne mestské záhrady plné exotických rastlín a vyhliadok na more. Záhrady založila koncom 19. storočia anglická šľachtičná Florence Trevelyan, ktorá sa po škandále na anglickom dvore usadila v Taormine. Dodnes v nich stoja jej kuriózne stavby – akési romantické pavilóny z tehál a kameňa, ktorým miestni hovoria „victorian follies“. Ideálne miesto, kam sa schovať pred poludňajším slnkom.

Kde (a čo) jesť v Taormine

Toto je sekcia, na ktorú ste čakali. 🙂 Malá poznámka na úvod: večerať sa v Taormine dá aj skôr ako o 19:30 – viaceré podniky otvárajú už okolo 18:00, čo sa nám hodilo.

Raňajky: Bam Bar

Ikonický podnik na raňajky priamo v centre – do Bam Baru sa chodí na slávnu granitu s brioškou a cappuccino. Na rad sa síce čaká, ale ide to rýchlo. A jedna úprimná poznámka: tá preslávená brioška ma až tak neohúrila – pripomínala mi náš slovenský sladký makový rohľík… bez maku. 🙂 Granita však stojí za každú minútu v rade.

Trattoria Da Nino

Tu som ochutnala špagety s pistáciami a krevetami – kombinácia, ktorá na východnej Sicílii nie je náhoda. Pistácie z neďalekého Bronte sú tu národný poklad a nájdete ich úplne vo všetkom. Menu a rezervácie nájdete na ich oficiálnej stránke.

Trattoria Baccanale

Sicílske antipasto misto ako predjedlo, klasická pasta alla Norma (cestoviny s baklažánom, paradajkami a slanou ricottou – jedlo, ktoré musíte na Sicílii ochutnať) a pistáciové tagliatelle. A na záver pozornosť podniku: mandľové víno, sicílska špecialita. Novinky a fotky zdieľajú na svojom Facebooku.

Ristorante Pizzeria Forno a Legna Mamma Rosa

Moja srdcovka. Pizza z pece na drevo, gnocchi s krevetami a pistáciami, ravioli plnené hovädzím mäsom, ryba – a k tomu chlebík s olivovým olejom a bazalkovou soľou. Ochutnali sme aj pizzu Norma. Pizzaiolo bol neuveriteľne ochotný a ukázal mi, ako robia pizzu v peci – vrátane ich signature pizze s pistáciovým krémom a parmezánom. Bonus: terasa reštaurácie sa pozerá priamo na rímsku pamiatku Naumachie – viac na ich webe. Recept na pistáciovú pizzu a pistáciový krém pripravujem do samostatného článku, takže sledujte mojedobroty.sk!

Pistáciová zmrzlina – povinná jazda

Pistáciová zmrzlina je v Taormine must. Najlepšia je v malých obchodíkoch s vlastnou výrobou – a rovno si tam kúpte aj malé vzorky pistáciových dobrôt domov. Stoja za to.

Koľko to stojí?

Aby ste mali predstavu: street food (arancini a iné dobroty do ruky) vyjde na 5 – 10 €. Reštaurácie, ktoré naozaj stoja za to, sa na východnej Sicílii pohybujú od cca 20 € za hlavné jedlo. S malým predjedlom a drinkom rátajte okolo 40 – 50 € na osobu. Nie je to najlacnejšie – miestni chodia jedávať skôr od mora do vnútrozemia, alebo sa jednoducho navzájom navštevujú doma.

Pláže v okolí Taorminy

Najprv dôležitá vec o mori: voda tu nikdy nie je príliš teplá. V júni mala okolo 23 °C – pobrežie je skalnaté a more otvorené, takže sa veľmi nezohrieva, pokiaľ nejde o zátoku. V tej horúčave to ale vôbec nie je na škodu. Najteplejšie more zažijete v auguste a septembri.

Isola Bella – ikonický ostrovček spojený s pevninou úzkym pásom pláže. Je krásna, ale odkedy sa tu nakrúcal seriál White Lotus, býva poriadne preplnená turistami. Choďte skoro ráno alebo podvečer.

Mazzarò – kamienková pláž priamo pod lanovkou s tyrkysovou vodou. Mne osobne ale neučarovala: takmer celú ju zaberajú platené lehátka súkromných lidos a verejná časť je len malý kúsok pri loďkach.

Lanovka vs. autobus: Z Taorminy dole k moru (Mazzarò/Isola Bella) premáva lanovka – pohodlná, ale dosť drahá: spiatočný lístok stojí 10 €. Lacnejšia alternatíva je autobus, ktorý vás z Taorminy dole odvezie za približne 1,50 – 2 €.

Spisone a Letojanni – dlhšie pláže severne od Taorminy, o niečo voľnejšie ako Isola Bella.

Giardini Naxos – mestečko pod Taorminou s dlhou plážou. Tip navyše: je to aj výrazne lacnejšia alternatíva ubytovania, ak sa vám ceny priamo v Taormine zdajú prehnané.

Tip na záver k plážam: lehátko so slnečníkom sa v Taormine vyšplhá až na 40 € na deň. Určite preto odporúčam pribaliť si vlastný slnečník, deku alebo uterák – a topánky do vody. Pobrežie je kamienkové a skalnaté, bosé nohy vám poďakujú.

💡 Máte radšej piesok než skaly? Ak milujete Taliansko, ale snívate skôr o jemnom piesku a krištáľovo čistej vode, mrknite na môj sprievodca po juhovýchodnom pobreží Sardínie – raj pre milovníkov pláží a dobrého jedla.

Savoca: po stopách Krstného otca

Ak máte radi filmy, výlet do Savocy je povinnosť. Práve tu Francis Ford Coppola nakrúcal sicílske scény Krstného otca – Corleone vo filme „hrala“ Savoca, pretože skutočné Corleone bolo už príliš moderné.

Bar Vitelli – legendárny bar, kde Michael Corleone žiada otca Apollonie o jej ruku. Vyzerá dodnes takmer rovnako ako vo filme a vo vnútri nájdete fotografie z nakrúcania. Dajte si granitu na terase a nasávajte atmosféru.

Kostol San Nicolò – kostol, kde sa vo filme konala svadba Michaela a Apollonie, s krásnym výhľadom na okolité kopce a more.

Ako sa tam dostať: Savoca leží v kopcoch nad pobrežím. My sme to riešili kombináciou: vlakom/autobusom do Santa Teresa di Riva a odtiaľ hore taxíkom – serpentíny nahor by boli pešo poriadna výzva. Premávajú aj lokálne autobusy, ale spojov je málo, takže si vopred pozrite časy.

Siracusa: mesto, kde sa dejiny dotýkajú mora

Siracusa bola v antike jedným z najmocnejších gréckych miest Stredomoria – a dodnes to na nej vidno. Je to krásne starobylé mesto s úzkymi uličkami, a dobrá správa: zďaleka nie toľko schodov ako v Taormine. V júni tu už bolo veľmi teplo, more však opäť chladnejšie kvôli skalnatému pobrežiu.

Ako sa tam dostať z Taorminy

Vlakom. Cesta trvá približne 2 hodiny, vlaky sú komfortné a čisté, lístok stojí okolo 12 € jedným smerom. V Siracuse sa potom všetko dá prejsť pešo – alebo si dať odviezť tuk-tukom, čo je zážitok sám o sebe.

⚠️ Dôležité upozornenie: overte si otváracie hodiny!

Toto je moja najväčšia rada zo Siracusy, ktorú som sa naučila na vlastnej koži: pred návštevou si skontrolujte, kedy sú jednotlivé pamiatky otvorené. Ja som si to nepozrela a viacero vstupov bolo zatvorených – napríklad katakomby San Giovanni aj Castello Maniace (k hradu sa však dá prejsť aspoň zvonku, špička Ortigie s výhľadom na more stojí za prechádzku aj tak). Aktuálne otváracie hodiny a ceny vstupov do archeologického parku nájdete na oficiálnej stránke parku.

Ortigia – historické srdce mesta

Ostrovček Ortigia je to najkrajšie zo Siracusy. Duomo di Siracusa je fascinujúci – barokový chrám doslova postavený okolo antického Aténinho chrámu, ktorého dórske stĺpy dodnes vidíte zabudované v stenách. Neďaleko stojí kostolík San Pietro a pri vstupe na Ortigiu ruiny Apollónovho chrámu, najstaršieho dórskeho chrámu na Sicílii.

Trh na Ortigii

Hneď pri Apollónovom chráme nájdete trh – ryby, čerstvá zelenina a ovocie, keramika a samozrejme suveníry. Atmosféra, vône, pokrikovanie predavačov… toto je Sicília v koncentrovanej podobe.

Tajomstvo keramických hláv (Teste di Moro)

Tie maľované keramické hlavy, ktoré vidíte na balkónoch a v obchodoch po celej Sicílii, majú za sebou poriadne dramatickú legendu – nám ju rozprávala naša hostiteľka v Taormine. Príbeh sa odohráva v Palerme okolo 11. storočia, v čase arabskej nadvlády. Krásna Sicílčanka sa zaľúbila do mladého Maura (arabského obchodníka – prímorské mestá boli vtedy plné kupcov). Láska bola opätovaná, až kým dievčina nezistila, že jej milý má vo svojej rodnej krajine manželku a deti a chystá sa k nim vrátiť. V návale žiaľu a hnevu mu odťala hlavu, urobila z nej kvetináč a zasadila doň bazalku. Tá kvitla tak bujne, že susedia začali zo závisti vyrábať keramické kvetináče v tvare hlavy… a tradícia bola na svete. Dnes sa Teste di Moro vyrábajú v pároch – mužská a ženská hlava – a sú symbolom vášnivej (a osudovej) lásky. Najslávnejšie pochádzajú z keramického mesta Caltagirone.

Archeologický park Neapolis

Jeden z najväčších archeologických areálov v Európe. Vstup stojí 14 €. Čo v ňom nájdete:

Teatro Greco – grécke divadlo z 5. storočia pred n. l., vytesané priamo do skaly, jedno z najväčších divadiel antického sveta. Premiéry tu mal sám Aischylos. Malé varovanie z vlastnej skúsenosti: ak prídete počas divadelnej sezóny (máj – začiatok júla), divadlo je zakryté modernou tribúnou a javiskom pre predstavenia – čistý pohľad na celý antický amfiteáter teda neuvidíte. Pre mňa to bolo mierne sklamanie. Ak chcete divadlo vidieť „nahé“, príďte mimo sezóny predstavení – alebo to otočte a kúpte si lístok na večerné predstavenie klasickej gréckej drámy, čo je zážitok sám o sebe.

Dionýzovo ucho (Orecchio di Dionisio) – umelá jaskyňa vytesaná do vápenca, vysoká asi 23 metrov a hlboká 65, s neuveriteľnou akustikou: zvuk dokáže zosilniť až 16-násobne. Meno jej dal vraj sám maliar Caravaggio, keď Siracusu navštívil v roku 1608 – tvar jaskyne mu pripomínal ušnicu a oživil tým legendu, podľa ktorej dal jaskyňu vybudovať tyran Dionýzios, aby v nej väznil zajatcov a otvorom zhora počúval ich rozhovory zosilnené ozvenou. Vyskúšajte si tlesknúť alebo zaspievať tón – ozvena je fascinujúca.

Jaskyňa povrazníkov (Grotta dei Cordari) – veľká jaskyňa podopretá štíhlymi kamennými piliermi, ktoré tu nechali antickí kamenári. Po stáročia v nej pracovali výrobcovia lán – vlhké prostredie bolo na pletenie konopných povrazov ideálne. Podľa legendy tu (alebo v Dionýzovom uchu) tyran Dionýzios väznil básnika Filoxena za to, že si dovolil nepochváliť tyranove literárne pokusy – a Filoxenos tu vraj napísal svoje najslávnejšie dielo Kyklop.

Latomia del Paradiso – „rajský kameňolom“, v ktorom sa obe jaskyne nachádzajú. Práve odtiaľto sa ťažili kamenné bloky na stavbu antickej Siracusy. Dnes je z bývalého kameňolomu bujná záhrada plná citrusov a oleandrov – odtiaľ ten názov. Súčasťou je aj Grotta del Ninfeo.

Rímsky amfiteáter – jeden z najväčších v Itálii, kedysi dejisko gladiátorských zápasov.

Kde jesť v Siracuse

V Siracuse sa často jedáva fritto misto – vyprážané morské špeciality. Ja som skončila v reštaurácii Pindaro – Ristorante & Bistrot priamo pri fontáne Aretusa, kde som opäť odskúšala lokálne jedlá s pistáciami. Verní čitatelia už vedia, že pistáciám sa na východnej Sicílii jednoducho nedá ujsť. 🙂

Praktické info: doprava, ceny a tipy na záver

Auto? Radšej nie.

Auto by som si na Sicílii vôbec nepožičiavala, a to z viacerých dôvodov: parkovanie v centrách miest je takmer nemožné a parkoviská stoja aj 30 € na deň, a cesty sú samé útesy a serpentíny – neskúsený vodič môže mať vážny problém.

Autobusy a vlaky fungujú skvele

Všade sa výborne dá dostať autobusmi – premávajú zvyčajne od cca 7:00 do 22:00, sú čisté a klimatizované. Osvedčil sa nám aj vlak (Trenitalia) – komfortný a čistý. Niekedy treba kombinovať vlak + autobus a napríklad do kopcovitej Savocy zobrať zo Santa Teresa di Riva taxík. Lanovka Taormina–Mazzarò je pohodlná, ale drahá (10 € spiatočne); autobus dole k moru vyjde na cca 1,50 – 2 €.

Etna – ísť či neísť?

Ja som na Etnu nešla. Výlet na samotný vrchol stál vyše 160 € na osobu, čo mi na tmavý kopec prišlo priveľa. 🙂 A pozor – ešte v júni bolo z Taorminy na Etne vidieť sneh, takže na vrchol treba aj teplé oblečenie, ktoré som so sebou nemala. Ak o Etne uvažujete, rátajte s tým v rozpočte aj v batožine. Výhľad na ňu z Teatro Antico je však zadarmo a dych berie rovnako.

Rýchle zhrnutie cien

Položka	Cena
Vlak Taormina – Siracusa (1 cesta)	cca 12 €
Lanovka Taormina – Mazzarò (spiatočná)	10 €
Autobus Taormina – pláže	cca 1,50 – 2 €
Vstup do Archeologického parku Neapolis	14 €
Street food (arancini a pod.)	5 – 10 €
Hlavné jedlo v dobrej reštaurácii	od 20 €
Večera s predjedlom a drinkom	cca 50 €/os.
Parkovanie v centre (ak prídete autom)	až 30 €/deň
Lehátko so slnečníkom na pláži	až 40 €/deň
Výlet na vrchol Etny	od 160 €/os.

Bodka na záver

V našom apartmáne boli sicílske kuchárske knihy – a ja už viem, že z tejto cesty si neodnášam len spomienky, ale aj nové recepty. Jeden z nich (pistáciová pizza s pistáciovým krémom a parmezánom priamo od pizzaiola z Mamma Rosa!) už čoskoro nájdete tu na blogu. Stay tuned. 🍕💚

---

Boli ste na východnej Sicílii? Napíšte mi do komentárov svoje tipy – a ak sa chystáte, uložte si tento článok, zíde sa vám.