Amsterdam a okolie

Amsterdam a okolie za jeden deň: čo vidieť, ochutnať a kam na výlet

Cestovanie

Amsterdam za jeden deň? Keby mi niekto povedal, koľko sa toho v tomto meste dá stihnúť, asi by som mu neverila. A predsa – práve to som si nedávno vyskúšala na vlastnej koži. Vzala som si mesto aj jeho okolie na jeden deň a v tomto článku vám ukážem, čo sa oplatí vidieť, ochutnať a kam sa vybrať, aby ste aj z jedného dňa vyťažili čo najviac.

Ako sa dostať do Amsterdamu (a pohybovať sa v ňom)

Ak plánujete letieť z Bratislavy, jedna z najlacnejších možností je Ryanair na letisko Eindhoven a odtiaľ pokračovať vlakom do Amsterdamu – cesta trvá zhruba hodinu a dvadsať minút a vlaky idú veľmi často. Rovnako dobre sa dá letieť z Viedne, odkiaľ býva priamy spoj do Amsterdamu.

A keď už ste v meste? Verejnú dopravu majú Holanďania naozaj vymakanú. Metro, vlaky, električky aj autobusy vás dostanú prakticky kamkoľvek a spoje na seba pekne nadväzujú. Veľká výhoda: všetko funguje jednoducho na kreditnú alebo debetnú kartu – priložíte ju pri nástupe aj výstupe a nemusíte riešiť žiadne cestovné karty ani lístky vopred. Populárne je aj požičanie bicykla; požičovní je po meste veľa a je to azda najautentickejší spôsob, ako sa v Amsterdame pohybovať. Väčšinu centra sa však dá v pohode prejsť aj pešo.

Jedno upozornenie, ktoré ušetrí nervy vám aj miestnym – pozor na cyklistické chodníky. Sú takmer vždy z červeného asfaltu a turisti si ich ľahko pomýlia s chodníkom pre chodcov. Bicykel tu má prednosť a Holanďania zvonia bez zábran, takže na červený pruh radšej nevstupujte. Na križovatkách navyše nájdete samostatné semafory pre cyklistov popri tých pre autá a chodcov – oplatí sa dávať pozor, ktorý platí práve pre vás.

Aký vlastne je Amsterdam

Prekvapilo ma, že hoci je to veľké mesto, vôbec nepôsobí veľkolepo. Centrum tvoria nižšie historické domy popri kanáloch a práve to mu dáva ten neopakovateľný pôvab. Výškové budovy tu takmer nenájdete – tie rastú skôr na okraji, napríklad v modernej štvrti Amsterdam Zuid.

Čo ma dostalo, sú parky. Napriek tomu, že ste uprostred veľkomesta, stačí zabočiť a zrazu sledujete kačičky pri vode a ľudí oddychujúcich v tráve. Amsterdam jednoducho vie žiť pomaly.

A ešte jedna vec – Holanďania. Mám medzi nimi aj kolegov, takže ich poznám aj mimo dovolenkového dojmu, a musím povedať, že sú to skvelí ľudia. Sú priami – povedia vám veci na rovinu, bez okolkov, no nikdy nie zle myslené. Zároveň sú skromní, praktickí a k cudzincom ústretoví. Práve tú otvorenosť a priamosť si na nich veľmi vážim.

Zaujímavosti o Amsterdame, ktoré vás prekvapia

Amsterdam je plný detailov, ktoré na prvý pohľad prehliadnete, no keď o nich viete, mesto zrazu čítate úplne inak. Tu sú tie, ktoré ma zaujali najviac:

  • Viac bicyklov ako ľudí. Amsterdam má približne 900-tisíc obyvateľov, ale bicyklov je tu ešte viac – odhady hovoria o čísle blízko milióna. Bicykel je najpoužívanejší dopravný prostriedok v meste.
  • Tisíce bicyklov z kanálov. Každý rok z amsterdamských kanálov vytiahnu okolo 15-tisíc bicyklov.
  • Naklonené domy. Mnohé historické domy sa mierne nakláňajú smerom ku kanálu. Nie je to len sadaním pôdy – robili to aj zámerne, aby sa nábytok pri vyťahovaní lanom neobíjal o fasádu.
  • Hák na štíte. Na vrchole mnohých domov uvidíte kovový hák. Slúžil (a stále slúži) na vyťahovanie nábytku cez okná, pretože schodiská sú extrémne úzke a strmé.
  • Úzke domy kvôli dani. Kedysi sa daň platila podľa šírky fasády, tak sa stavali čo najužšie domy. Ten najužší má fasádu širokú len okolo dvoch metrov.
  • Drevené piloty pod mestom. Historické centrum stojí na miliónoch drevených pilót zatlčených do mäkkej pôdy. Bez nich by sa budovy jednoducho prepadli.
  • Viac kanálov než v Benátkach. Amsterdam má okolo 100 kilometrov kanálov a vyše 1 700 mostov – to je viac než v slávnych Benátkach.
  • Plávajúce domy. V kanáloch je približne 2 500 houseboatov, v ktorých ľudia bežne bývajú.
  • Okná bez záclon. Mnohí Holanďania nechávajú veľké okná úplne odkryté – kultúrny zvyk spojený s otvorenosťou a tým, že „nemajú čo skrývať“.
  • Mesto pod hladinou mora. Veľká časť Amsterdamu leží pod hladinou mora a chráni ju dômyselná sústava hrádzí a čerpacích staníc.

Čo v Amsterdame ochutnať

Amsterdam je raj pre milovníkov pečiva. Takmer na každom rohu nájdete úžasnú pekáreň a ak niečo naozaj odporúčam, tak sú to mandľové croissanty. Tie ma úplne dostali – krehké, maslové a vnútri plné mandľového krému.

Počas jedného horúceho dňa som si dala v pekárni aj ovocnú matchu. Na fotkách vyzerala lákavo, no v skutočnosti ma až tak nenadchla – pekná pripomienka, že netreba veriť každému peknému obrázku. Aj tak som si odniesla príjemné zistenie: moja domáca matcha mi chutí viac. Ak si ju chcete pripraviť aj vy, celý recept nájdete u mňa na YouTube aj tu na blogu.

A ešte jeden gastro zážitok, ktorý nesmiete vynechať – holandské syry. Hneď oproti kvetinovému trhu je niekoľko malých obchodíkov s pravými holandskými syrmi. V jednom z nich ma privítala milá predavačka v tradičnom kroji. Najlepšia časť? Ochutnávka goudy s rôznymi druhmi horčice. Kombinácia zrelej goudy a jemne pikantnej horčice je niečo, čo musíte zažiť.

Bloemenmarkt – plávajúci kvetinový trh

Na Bloemenmarkt som išla po tulipány a odniesla si oveľa viac. Je to jediný trvalo plávajúci kvetinový trh na svete a funguje už od roku 1862. Toľko tulipánových cibuliek som dávno nevidela – výber bol obrovský a rozhodnúť sa vôbec nebolo jednoduché.

Malý tip z vlastnej skúsenosti: tento trh som navštívila už v minulosti a cibuľky odtiaľto mi doma na jar nádherne rozkvitli. Ak si chcete doniesť kúsok Holandska domov, sú ideálna a praktická spomienka. Len si overte, že cibuľky majú certifikát na vývoz, ak cestujete mimo EÚ.

Múzeá, ak máte čas

Ak nie ste len na skok, určite sa oplatí zájsť aspoň do jedného z veľkých múzeí. Van Gogh Museum ukrýva najväčšiu zbierku diel tohto maliara na svete a Rijksmuseum je pokladnica holandského umenia vrátane Rembrandta. Aktuálne výstavy aj otváracie hodiny si vždy overte na ich oficiálnych stránkach – a lístky si radšej kúpte vopred online, ušetríte si dlhé rady.

Výlety v okolí: pláž a rozprávkové mestečko

Skvelá správa je, že v lete, keď sú dni naozaj dlhé, stihnete Haarlem aj Zandvoort pokojne v jeden deň – obe sú od Amsterdamu na skok vlakom.

Zandvoort – more na dosah

Keby mi niekto povedal, že si v Holandsku obľúbim more, asi by som neverila. A predsa – v Zandvoorte som mala pocit, akoby som sa ocitla niekde v Taliansku. Široká piesočnatá pláž, jemný piesok a more, ktoré ma príjemne prekvapilo. Nebol to celý deň pri mori – na pláž som prišla až okolo pol šiestej večer, no slnko svietilo, akoby boli štyri poobede. A to je vec, ktorú v lete v Holandsku milujem: deň je tu podstatne dlhší ako u nás na Slovensku, takže aj podvečer máte pocit, že ste stále uprostred dňa. Voda vôbec nebola studená a v ten krásny letný podvečer som si tu vedela predstaviť aj celú dovolenku. Po prechádzke po pláži prišlo vhod vychladené pivo. Z Amsterdamu sa sem dostanete priamym vlakom asi za 30 minút – ideálny únik k moru bez veľkého plánovania.

Haarlem – najkrajšie prekvapenie

Pôvodne som hľadala veterný mlyn neďaleko Amsterdamu a nakoniec objavila jedno z najkrajších holandských mestečiek. Haarlem je len približne 20 minút vlakom. Na hlavnom námestí ma uchvátil gotický kostol Grote Kerk (St. Bavo), ktorého stavba siaha až do 14. storočia. A viete, že na jeho slávnom Müllerovom organe hral ako desaťročný aj samotný Mozart? Práve keď som tam bola, konali sa na námestí trhy a vytvárali úžasnú atmosféru. Bývajú takmer každý deň okrem nedele, zvyčajne od rána zhruba do 16:00, takže sa oplatí naplánovať si príchod vopred (dá sa to ľahko overiť online). Bez ochutnávky by to nebolo ono, tak som si dala pravú taliansku zmrzlinu – príchuť Black Hawaii, čiernu zmrzlinu, ktorá vyzerala rovnako zaujímavo ako chutila. A ten veterný mlyn? Nakoniec som ho našla, no oveľa viac ma očarilo samotné mesto. Ak budete v Amsterdame, výlet do Haarlemu si nenechajte ujsť.

Zhrnutie: Amsterdam za jeden deň a okolie

Ak by ste chceli všetko stihnúť za jeden deň, môj tip na itinerár vyzerá takto:

  • Ráno: prechádzka centrom popri kanáloch + mandľový croissant z miestnej pekárne
  • Doobeda: Bloemenmarkt a ochutnávka goudy s horčicou
  • Na obed: jedno veľké múzeum (Van Gogh alebo Rijksmuseum) – lístky online vopred
  • Poobede: vlak do Haarlemu – námestie, trhy (do 16:00) a talianska zmrzlina
  • Podvečer: v lete stihnete aj Zandvoort k moru – dni sú dlhé a slnko drží dlho
  • Na záver: návrat do Amsterdamu a oddych v niektorom z parkov

Amsterdam ma prekvapil tým, koľko toho ponúka bez toho, aby sa niekam ponáhľal. A okolie? To je čerešnička na torte. Ak sa sem chystáte, verím, že vám tieto tipy pomôžu vyťažiť z jedného dňa maximum.

A ak vás zaujíma, ako si doma pripraviť tú pravú matchu, ktorá mi chutí viac než tá z pekárne – nájdete tu môj kompletný recept aj porovnanie spôsobov prípravy.

Stále hladný?

Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.

Sledujte Moje dobroty na sociálnych sieťach.

Juhovýchodné pobrežie Sardínie - pláž Cala Mariolu

Sardínia – juhovýchodné pobrežie alebo ako chutí týždeň pláží a momentov, ktoré voňajú a ostanú v srdci

Cestovanie, Blog

Juhovýchodné pobrežie Sardínie je presne ten kúsok Talianska, kde sa pomalé dni pri mori snúbia s jedlom, na ktoré sa nezabúda. Strávila som tu celý týždeň – ubytovaná v pokojnom Villasimius – a zbierala chute, vône aj výhľady, ktoré som vám postupne zdieľala vo forme krátkych reelov na sociálnych sieťach. Teraz ich spájam do jedného blogového príbehu o tom, čo ma na ostrove nadchlo najviac: jedlo a pláže.

Taliansko je krajina, kde jedlo je rituál, umenie a forma lásky – a Sardínia to dotiahla do dokonalosti. Ak hľadáte tip na dovolenku, ktorá spája divokú prírodu, priezračné more a autentickú kuchyňu bez davov turistov, čítajte ďalej. Zhrniem moje obľúbené miesta, chute aj praktické tipy na výlety.

Pláže juhovýchodného pobrežia Sardínie, ktoré vyzerajú ako z pohľadnice

Krátky zostrih pláží v oblasti Villasimius

Bola som ubytovaná v krásnej prímorskej oblasti Villasimius, ktorú si okamžite zamilujete. Nádherné dlhé pláže, jemný biely piesok, priezračná voda a skaly, ktoré tvoria malé zátoky či dokonca jaskyne – Sardínia je naozaj prírodný poklad.
Villasimius sa dá prejsť na množstvo pláží aj pešo – ideálne pre tých, čo si chcú užívať pokojné dni bez auta. Ale ak túžite vidieť divokejšiu a dramatickejšiu tvár ostrova, odporúčam sadnúť do auta a prejsť do Cala Gonone.
Odtiaľ si môžete objednať jednodňový výlet loďou po Orosejskom zálive. Navštívite pláže ako Cala MarioluCala LunaCala Goloritzé – niektoré dostupné len loďou alebo peši cez skalnaté chodníky. Útesy, jaskyne, krištáľovo čisté more a minimum ľudí – hotový raj pre milovníkov prírody.
✈️ Letela som do Cagliari, odkiaľ sme si požičali auto. Vzdialenosť medzi Cagliari a Villasimius je pohodlná na šoférovanie a trvá približne 1,5 hodiny. 
Avšak, keď pôjdete autom z Villasimius do Cala Gonone, tak sa pripravte na divokú jazdu serpentínami, ktoré prechádzajú pomedzi Sardínske Orosejské pohorie s krásnymi výhľadmi do dolín. Práve preto je juhovýchodné pobrežie Sardínie skvelou voľbou pre prvú návštevu ostrova.

Ako sa dostať na juhovýchodné pobrežie Sardínie a ako sa pohybovať

Najjednoduchšie je priletieť do Cagliari – hlavného mesta na juhu ostrova. Letisko Cagliari-Elmas leží len pár minút od centra a smerujú sem priame aj prestupové lety z viacerých európskych miest. Z Cagliari do Villasimius je to autom približne 1,5 hodiny po pobrežnej ceste s nádhernými výhľadmi.

Hoci sa po Villasimius a okolitých plážach dá pohybovať aj pešo či autobusom, požičané auto vám otvorí celé pobrežie – od pokojných zátok na juhu až po dramatický Orosejský záliv na severe. Auto si odporúčam rezervovať vopred, najmä počas leta, keď je dopyt vysoký a ceny rastú. Tankujte radšej skôr, čerpacie stanice sú vo vnútrozemí riedko. Viac inšpirácie na podobné talianske dobrodružstvo nájdete aj v mojom sprievodcovi po východnej Sicílii.

Kedy ísť na Sardíniu a koľko to stojí

Juhovýchodné pobrežie Sardínie je ideálne navštíviť práve mimo špičky – v júni alebo septembri. Júl a august sú najteplejšie, ale aj najdrahšie a najnabitejšie – ak môžete, voľte jún alebo september, keď je more už príjemne teplé, pláže prázdnejšie a ceny ubytovania nižšie. Praktické informácie o regióne a podujatiach nájdete na oficiálnom turistickom portáli Sardegna Turismo.

Sardínia nepatrí medzi najlacnejšie destinácie, no juhovýchod je o čosi dostupnejší než nóbl Costa Smeralda na severe. Káva pri bare stojí okolo 1,20 €, večera v miestnej trattórii s vínom vyjde zhruba na 25–35 € na osobu a výlet loďou po Orosejskom zálive sa pohybuje okolo 40–60 €. Mnohé pláže majú platené parkovanie, počítajte preto s pár eurami denne.

Káva je rituál, nie návyk

Taliani berú kávu vážne. Espresso si vychutnávajú postojačky pri bare, často s priateľmi alebo medzi dvomi povinnosťami. Cappuccino je výhradne ranný nápoj – poobede by si ho objednal len turista.

Sardínska kuchyňa: viac než len cestoviny

Ochutnala som fregolu – sardínska tarhoňa, ktorá sa podáva s morskými plodmi a niekedy aj s paradajkovou omáčkou. A nesmú chýbať culurgiony, plnené cestoviny so zemiakmi, mätou a syrom, ktoré majú krásny „zapletený“ tvar. Tie boli ešte dochutené s paradajkovou omáčkou a morskými plodmi.
Ak vás talianske cestoviny lákajú aj doma, mrknite na môj recept na špagety Amatriciana a Pasta alla Zozzona alebo jednoduché špagety Aglio Olio Peperoncino.

Pecorino – syr, ktorý chutí ostrovom

Sardínia je domovom Pecorina Sardo – ovčí syr, ktorý dozrieva a mení svoju chuť od jemnej po intenzívnu. Ideálny s pohárom vína a domácim chlebom. Postrúhaný dodá hĺbku aj jednoduchým jedlám – napríklad cuketovým cestovinám z juhu Talianska.

Víno ako súčasť večera

Sardínske vína ako Cannonau (červené) alebo Vermentino (biele) patria medzi lokálne poklady. Víno sa pije s mierou, ale často – a vždy s jedlom.

Pane Carasau – chlieb pre pastierov

Extra tenký, chrumkavý a trvácny chlieb, ktorý sa dá jesť samotný, alebo natrieť ricottou či olivovým olejom. Príbeh tradície v každom súste.

Gelato – krémové pokušenie

Zmrzlina na Sardínii má iný level – hustejšia, plnšia a chutnejšia. Milujem jogurtovú, nesklamala a tiež slaný karamel. 

Digestívy – limoncello či mirto?

Po večeri si Sardínci radi dajú Limoncello (z citrónov) alebo Mirto (z bobúľ myrty). Malý pohárik, veľký zážitok.

Saradínske chute

Viac záberov z Talianskej Sardínie najdete na YouTube v playliste Taliansko.


Záver: Juhovýchodné pobrežie Sardínie nie je len o jedle alebo plážach – je o pokoji, slnku, vôňach a pomalom životnom tempe. Ak hľadáte miesto, kde si oddýchnete a zároveň zažijete niečo autentické, tento ostrov je presne pre Vás.

Stále hladný?

Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.

Sledujte Moje dobroty na sociálnych sieťach.

Workshop fotografie jedla v Toskánsku

Cestovanie

Učenie je neustály proces. Umenie je dar.

Úžasné miesto s výborným jedlom a inšpiratívnymi ľuďmi…

Fotografia jedla v Toskánsku bola pre mňa zlomovým momentom — workshop ma posunul od nadšenej amatérky k tvorbe s profesionálnym prístupom. Niekoľko dní intenzívneho učenia v krásnej talianskej krajine, obklopená inšpiratívnymi ženami, ktoré z fotografovania jedla vytvorili svoje povolanie. Tu je príbeh, ako to celé začalo a čo som si odtiaľ odniesla.

Ako sa začala moja cesta k fotografii jedla v Toskánsku

Náhodou som pozerala video, kde som mala možnosť spoznať jednu renomovanú americkú blogerku Sam Henderson z projektu Frosting and Fettuccine. Zaregistrovala som sa na jej fotografický workshop. Celá akcia bola perfektne naplánovaná i s jej biznis partnerkou Robertou Dall’Alba, talianskou fotografkou jedla a stylistkou.

Návrat do Toskánska a Umbrie

Po niekoľkých rokoch som opäť navštívila Taliansko, Toskánsko a Umbriu. V Umbrii som kedysi dávno študovala talianske umenie a kultúru — workshop bol pre mňa ako návrat do študentských čas. Nielen preto, že som opäť mohla precítiť vôňu Talianska, ale i preto, že na tomto workshope sme boli všetci opäť študenti. Skúšali sme rôzne techniky, štýly, dizajn a kompozície a vymieňali sme si skúsenosti.

Inšpirácia a podnikateľské príbehy

Na workshope sa zúčastnili aj ďalšie známe blogerky z Ameriky. Bolo zaujímavé počúvať, ako ich biznis pomaly ale isto rástol a ako sa vypracovali na úspešné podnikateľky. Celý workshop bol veľmi inšpiratívny a motivujúci. Pre mňa to bol náboj energie ako veriť svojim silám a odhodlane ísť za svojím snom. Našu budúcnosť máme vo svojich rukách.

A za zmienku stojí aj úžasná talianska kuchyňa — plná čerstvej zeleniny, ovocia, panenského olivového oleja, syrov, cestovín, mäsa a dezertov. Veľa inšpirácie z týchto chutí prinášam dodnes do svojich receptov, najmä v domácich pizzách a cestovinách s talianskymi omáčkami.

  • Croissanty v košíku
  • croissanty v košíku
  • Jarné kvety - vintage kompozícia na schodoch
  • Jarné kvety - vintage kompozícia na bielom ratanovom stole
  • Malinová torta
  • Vintage stuhy
  • Jarná krémová torta
  • Toskánsko ráno - hmla v doline
  • Starší toskánsky vintage dom
  • Pohľad z okna do doliny v Toskánsku

Čo som sa na workshope naučila

Workshop pokrýval štyri hlavné oblasti — svetlo, kompozíciu, biznis pre fotografov jedla a brand clarity. Tu je krátky súhrn toho, čo si z neho dodnes nesiem.

Práca so svetlom — základ wow fotky

Svetlo dokáže fotografiu spraviť alebo zničiť — rozdiel medzi obyčajnou snímkou a wow fotkou je v kontraste medzi svetlom a tieňmi. Naučili sme sa pracovať s prirodzeným svetlom (priame vs. difúzne), nájsť správne okno, otestovať dĺžku tieňov a využívať jednoduché pomôcky — difúzor, biele a čierne bounce boards.

Existujú tri základné uhly osvetlenia: side light (zboku — ideál pre väčšinu jedla), back light (zozadu — výborný pre nápoje, čokoládu a karamel) a corner light (z rohu — diagonálne tiene). Pozornosť si zaslúži aj biela rovnováha — farebná teplota svetla mení náladu fotky (sunrise 2000K, denné svetlo 5500K, oblaky 7000K).

Pre bright & airy štýl: difúzne svetlo, svetlé pozadie, biely reflektor. Pre dark & moody štýl: zablokované svetlo z viacerých strán, čierne bounce boards, tmavé pozadia. Tienenie nie je nepriateľ — tiene tvoria dimenziu fotky, bez nich vyzerá plocho.

Kompozícia a farby

Kompozícia je reč fotografie — určuje, kam sa pozeráš najprv a aký pocit ti fotka necháva. Naučili sme sa kompozičné pravidlá pre fotografiu jedla (uhly, perspektívy, rozmiestnenie props), prácu s farbami a farebnými harmóniami (monochromatic, complementary, analogous, triadic). Každá farba má význam — červená je vášeň, modrá pokoj, žltá radosť. Kombinácia farieb mení posolstvo fotky.

Biznis pre fotografov jedla

Časť workshopu sa venovala čistému biznisu — ako nájsť klientov a ako si stanoviť ceny. Portfolio by malo obsahovať 20-30 fotiek rozdelených do galérií, autorské bio s tvárou, kontakt a sociálne siete. Klientov možno hľadať cez LinkedIn, Hunter.io na emailové kontakty, Instagram pre PR/media kontakty.

Pri stanovovaní cien sa nezabudni na diversifikáciu príjmov: freelance, stock fotografia, digital products, sponsored posts, affiliate, kurzy, licensing, ads, predaj printov. Cena za projekt = (business expenses + plat) / pracovné dni v roku × hodiny na projekte + výdavky + licensing. Užitočné nástroje: NPPA Cost of Doing Business Calculator a Getty Images price calculator.

Pri vyjednávaní: zber informácií (koľko fotiek, aký license, kde a ako dlho použité), zmluva so všetkými detailmi, deposit vopred, termín splatnosti. Copyright vlastní vždy autor (okrem prípadov keď ho predáš alebo ide o „made for hire“).

Brand Clarity — jasná identita značky

Najsilnejšia časť pre mňa — pomáha udržať smer a priťahovať tých správnych ľudí. Brand Clarity worksheet obsahuje 10 otázok: kto je tvoja cieľová audience, čo robíš najlepšie, aký problém riešiš, čo ťa odlišuje, aké hodnoty má tvoja značka.

Druhá časť workshopu bola o brand keywords — 3-5 prídavných mien, ktoré opisujú vibe značky (rustic, vintage, feminine, modern, witty, elegant…). Keď tvoríš čokoľvek pre svoju značku, kontroluj či vyhovuje týmto kľúčovým slovám. Záver je brand statement — krátky elevator pitch, ktorý hovorí čo robíš, ako pomáhaš a čím sa odlišuješ.


Workshop som absolvovala v Toskánsku, kde som mohla skľbiť cestovateľskú vášeň s odbornou prípravou. Viac z mojich ciest a ich kulinárskych objavov nájdete v Cestovateľských chúťkach. Talianske inšpirácie sa odrážajú aj v mojich receptoch na domáce pizze, chleby a cestoviny.

Stále hladný?

Prihláste sa na odber nových receptov a exkluzívneho obsahu.

Sledujte Moje dobroty na sociálnych sieťach.